BANSKÁ BYSTRICA. Mal za sebou prvé vážne architektonické počiny a ako mladého architekta ho brala odborná verejnosť s rešpektom. Úspešnú dráhu však preťala druhá svetová vojna. Dve z detí Dominika Skuteckého, ktorého rodina požívala v Banskej Bystrici pred vojnou veľkú vážnosť, si museli vypiť kalich utrpenia až do dna. Iba preto, že mali židovský pôvod. Maliarka Karola Skutecká – Karvašová skončila s manželom vo vápennej peci v Nemeckej, jej brat Alexander sa zaradil k "mužom bez hrobov".
Takto označujú skupinu židovských architektov, ktorých rozlet ukončil vojnový antisemitizmus. Patrili sem Emil Brűll, Vojtech Bustin, Vojtech Donner, Imrich Geyduscher, Arnošt Kohút, Dezider Quastler, Ignác Vécsei, Fridrich Weinvurm Pavol Weisz a Alexander Skutecký. 25. júna uplynulo 135 rokov od jeho narodenia.
Tvorivá dráha vyzerala sľubne
Historik Jozef Ďuriančik, ktorý je aj autorom knihy o slávnom rode Dominika Skuteckého hovorí, že Alexander bol výrazný architektonický talent, ktorý však nestihol kvôli nepriazni osudu rozvinúť naplno.
Narodil sa v roku 1883 vo Viedni, no rodina sa presťahovala do Banskej Bystrice keď mal šesť rokov. „Tu absolvoval základnú aj strednú školu a jeho kroky ďalej smerovali na Kráľovskú technickú univerzitu, kde v roku 1913 získal diplom inžiniera architektúry,“ dodáva Jozef Ďuriančik.
V prvej svetovej vojne pôsobil ako dôstojník a na konci vojny mu v Prahe Anna Boučková porodila jediné dieťa, syna Pavla.
Pomerne netradičné na tú dobu bolo, že Annu si vzal za manželku až v čase synovho nástupu do školy. Čoskoro sa mu začalo mimoriadne dariť aj na profesionálnej dráhe. „Na žiadosť mestskej rady vo Zvolene spracoval návrh na rekonštrukciu mestského hotela Grand vo Zvolene,“ dodáva historik s tým, že dvojročný povojnový pobyt v Banskej Bystrici mu umožnil nahliadnuť do nových politických pomerov a nadviazať profesionálne kontakty s banskobystrickým architektom Vojtechom Holeschom.
Chcela ukončiť život vo výťahovej šachte. Nakoniec si ju vzala vápenka (+ FOTO) Čítajte Vrcholným dielom bol Justičný palác
Od roku 1919 nasmeroval svoje profesionálne pôsobenie do Bratislavy: “Zapojil sa tu do činnosti architektonickej sekcie pokrokového umeleckého združenia Kunstverein, ktorého ho výrazne ovplyvnilo,“ dodáva Ďuriančik.
Hlavné mesto zažíva v tom čase obdobie staviteľskej explózie. Mladý architekt vytvára predovšetkým projekty pre novotvoriaci sa finančný sektor. Podľa jeho návrhov vyrástla filiálka Union banky, budova Slovenskej všeobecnej úverovej banky na Štúrovej ulici, no projektuje aj súkromné vily, obytné domy, či obchodný dom Tauského na Hurbanovom námestí.
Spoločne s Vojtechom Holeschom navrhli zrejme najznámejšiu stavbu – monumentálny Justičný palác na Záhradníckej ulici. „Budova je riešená v duchu dobových klasicistických tendencií. Tvoria ju tri, približne rovnako dlhé dvojtraktové krídla. V hlavnom krídle sú umiestnené centrálne vstupné priestory a pojednávacie miestnosti. Do nádvoria je vložená budova väznice v tvare kríža,“ hovorí historik a dodáva, že súťažný projekt bol pripravený už v roku 1925, ale k jeho schváleniu došlo až v roku 1937.
Trpká cesta do večnosti
Jozef Ďuriančik hovorí, že 14. marec zmenil politické pomery na Slovensku a vylúčil židovskú komunitu zo spoločnosti. Skuteckého najprv vylúčili zo zoznamu znalcov a pracoval ako technický úradník železníc. V roku 1940 sa vracia do Banskej Bystrice a po vypuknutí Slovenského národného povstania sa do neho aktívne zapája.
Počas ústupových bojov druhej československej paradesantnej brigády neďaleko Hiadľa smerom na Prašivú zajali nemecké jednotky aj 62 rasovo prenasledovaných osôb.
Počas krátkeho odporu všetkých usmrtili a pochovali v štyroch masových hroboch. „Podľa archívnej dokumentácie Múzea SNP sa medzi obeťami vyskytuje aj meno Alexandra Skuteckého. J. Suláček v knihe Osudy slovenských inžinierov však pripúšťa aj druhú alternatívu – že ho deportovali do koncentračného tábora, kde zahynul,“ hovorí historik.
Alexandra Skuteckého dnes v Banskej Bystrici pripomína kameň Stolperstein na chodníku pred rodnou vilou.
