Slovenská Ľupča - V strede Slovenskej Ľupče stojí sokolovňa, ktorú postavili ešte v roku 1928. V tých časoch boli na ňu ľudia právom hrdí, dnes je však situácia skôr opačná. Aj podľa starostu obce Petra Lakomčíka totiž už na pohľad vyzerá tak, akoby nemala majiteľa...
Spočiatku bolo všetko v poriadku. Sokolovňa bola nová a bez problémov slúžila na športové i kultúrnovýchovné ciele. Prvé ťažkosti nastali počas druhej svetovej vojny, kedy bol Sokol zakázaný. Po vojne ho síce na krátky čas obnovili, ale po roku 1948 došlo k zjednoteniu telovýchovy a sokolovňa prešla do majetku TJ Biotika. Roky v nej bolo aj obecné kino, pošta a materská škola. Obec však za prenájom pravidelne neplatila a zanedbala aj všetky potrebné opravy, pričom v havarijnom stave bola najmä strecha.
Čiastočnú rekonštrukciu strechy urobili až tesne pred rokom 1989. "V roku 1990 v Slovenskej Ľupči obnovili Sokol, ktorý si na budovu uplatnil reštitučný nárok a budovu prevzal v nedokončenom stave, v podstate neužívateľnom," tvrdí vtedajší starosta Sokola Dušan Mlčoch. V ďalších rokoch ešte obec zafinancovala asi 600-tisícovú opravu fasády. "Mohli to spraviť za 100 tisíc a nie za 600 tisíc. Tak by zostalo aj na vnútrajšok, ktorí sme potom spravili za naše peniaze," hovorí terajší starosta TJ Sokol Allan Szarowski. "Za málo peňazí sa urobilo strašne veľa. Všetci sokoli denno-denne brigádovali. Z haly sa urobila jedna veľká plocha, ktorá sa dá využívať na rôzne druhy športu od hokejbalu, cez minifutbal, volejbal a basketbal až po stolný tenis."
V hale však stále chýba vykurovanie a jej stopercentné využitie v zime je otázne. Ďalším problémom sokolovne je, že nemá správcu. Deti i dospelí, ktorí si tam chodia zašportovať, často niečo rozbijú, ale vinník sa hľadá ťažko. Pánu Mlčochovi sa okrem nedokončenej rekonštrukcie a neporiadku nepáči ani to, že do sokolovne chodia športovať aj deti bez sprievodu dospelej osoby. Napriek tomu, že zo Sokola ho už medzičasom "za hrubé porušenie disciplíny" vylúčili, uvažuje o tom, že v tejto veci podá na terajšie vedenie trestné oznámenie za porušovanie zákona.
"Ja som rád, že tam chodia," tvrdí pre zmenu A. Szarowski. "Aspoň sa netúlajú kade-tade po uliciach a pivniciach, nefetujú a nedrogujú. Chodia tam každý deň, sviatok-piatok a keby mali väčšie možnosti a niekto ich podchytil, venovali by sa aj iným športom, nielen futbalu a hokeju."
Aby sa na to vytvorili predpoklady malo by dôjsť k dohode medzi obcou a sokolom. "V spolupráci s obcou sme rozpracovali štúdiu dobudovania veľkej haly a jej využitia na sto percent s tým, že zabezpečíme aj správcu, ktorého zaplatíme z prenájmu. Budova sa potom nebude ďalej devastovať," hovorí A. Szarowski. Problém je však v tom, že obec nechce investovať do niečoho, čo nie je jej majetkom. Sokol zase bez súhlasu ústredia nemôže predávať svoj majetok. Pritom práve majetková spoluúčasť obce by mohla byť krokom, aby korunky z obecného rozpočtu pomohli vyriešiť aj dlhoročný problém sokolovne.
Právnička teraz hľadá cestičky, aby sa všetko udialo v súlade so zákonom. Starosta obce však varuje pred prílišným optimizmom. Prioritou pre obec totiž zostávajú kompetencie, ktoré štát presúva na obce často bez finančnej kompenzácie. Nadstavba je na rade až potom. D. Mlčoch chce na rekonštrukciu sokolovne i celého športového areálu vypracovať projekt, s ktorým by sa obec uchádzala o podporu zo štrukturálnych fondov. Slovenská Ľupča však už o jeden 29 miliónový grant, súvisiaci s rekonštrukciou základnej školy, požiadala.
Milan Kelemen
Foto - Milo Hlaváček
