Vyhne - Keď zhruba pred rokom požiadala Eugena Schweigerta z Vyhieň jeho sestra, či by jej daroval obličku, ani na chvíľu ho táto prosba nezaskočila. Vedel, že sestra trpí na ochorenie obličiek roky, no v poslednom období sa začal jej zdravotný stav zhoršovať. Nepomáhali dialýzy, Mária začala chradnúť.
"Pamätám si chvíľu, keď mi o transplantácii prvýkrát povedala. Sedeli sme u nej v obývačke a ja som sa pozeral na jej ruky. Začínala na nich mať také čudné fľaky, bol to jeden z prejavov ťažkého ochorenia. Vôbec som nerozmýšľal nad tým, či to pre mňa môže znamenať nejaké riziko. Vedel som, že ak nepomôžem, môže zomrieť. Obaja sme ostali slobodní a mali sme k sebe vždy blízko. Ťažko by som niesol takú stratu," hovorí 59-ročný Eugen.
Nasledovala séria zložitých vyšetrení oboch súrodencov. Ukázalo sa, že Eugen je ako darca pre svoju sestru vhodný. Koncom januára ich prijali do Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.
"Nemal som strach o seba, ale o sestru. Dúfal som, že transplantácia sa podarí a čaká nás ešte pár pekných rokov. Nie som už najmladší, ale znášal som celú procedúru pomerne dobre. Je to iba pár týždňov, ale pozrite, ako dobre sa to hojí," hovorí pán Schweigert a ukazuje úzke jazvy na bruchu. Občas ho vraj ešte bolia, ale spolieha sa na jarné slnko.
V týchto dňoch sa dal k turistom a chce s nimi obsolvovať viaceré túry. Nemá strach, že by nevládal, na pravidelné kontroly k nefrológovi bude chodiť iba raz za polroka. Prístup bystrických lekárov ho príjemne prekvapil, tak si vraj prekvapuje dobrý tím lekárov. "Pustili ma domov po desiatich dňoch, sestra si tam ešte týždeň poležala. Spočiatku sa cítila veľmi slabá, lebo chvíľu trvá, kým cudziu obličku organizmus prijme. Teraz sa už aj ona cíti oveľa lepšie, hoci zas má pre zmenu problémy s chrbticou. Len čo ma pustili domov, už o tri dni som ju išiel autobusom do bystrickej nemocnice pozrieť," hovorí pán Eugen.
Najkrajší zážitok pre neho bol, keď sa na chirurgickej JIS-ke prebral a o kúsok vedľa videl ležať sestru: "Videl som, že hruď sa jej pokojne dvíha a bol som presvedčený, že to musí dopadnúť dobre. Mali sme totiž pred operáciou určité obavy, lebo na podobné ochorenie zomrel krátko po operácii aj náš otec."
Setra pána Eugena žije v Žiari nad Hronom a on za ňou aj teraz pravidelne chodí. Vždy si rozumeli, ale operácia ich vzťah utužila. Pani Mária považuje rozhodnutie brata za najkrajší dar, aký kedy v živote dostala. Pán Eugen, ktorý roky odrobil vo vyhnianskom pivovare, vypomáha aj teraz ako evidovaný nezamestnaný v jednom z vyhnianskych hotelov.
Zastihli sme ho pri upratovaní parkoviska. "Vládzem ako predtým," pochválil sa. Predsa len však uvažuje, že by išiel do predčasného dôchodku. "Nie je to tým, že by som nevládal. Naopak, cítim sa tak, akoby som mal obe obličky. No vek človek neoklame a mne už ide na šesťdesiatku. Som evidovaný na úrade práce, v hoteli ešte vypomáham na dohodu. Rád by som sa venoval venoval turistike a viac pomáhal sestre. Teraz ma potrebuje najviac."
Kveta Fajčíková
Foto - Ján Krošlák