Banská Bystrica - Originálne figúrky z dreva a šúpolia zaujali minulý týždeň návštevníkov prezentačno-predajnej výstavy slovenských výrobkov v banskobystrickom Dome kultúry. Manželia Tajbošovci z Hokoviec v Levickom okrese v cykle pod názvom Rok na Šumiaci nimi priblížili, ako to v čase ich detstva a mladosti vyzeralo v ich rodisku pod Kráľovou hoľou.
Dnes 79-ročný Pavel Tajboš spomína, že už ako chlapec mal vzťah k tvorivej činnosti. Ako žiak ľudovej školy na Šumiaci dobre kreslil a mnohé z jeho výkresov si učitelia odložili na pamiatku. Rád pracoval aj s nožíkom a drevom a medzi deťmi mal vždy vystrúhaný najkrajší vozík. So šúpolím sa však zoznámil až oveľa neskôr...
Pri príležitosti zlatej svadby si Katarína a Pavel Tajbošovci povedali, že vytvoria nejaké dielko ako spomienku na rodný kraj a venujú ho vnúčatám i pravnúčatám. Napadlo ich, že by to mohol byť práve Rok na Šumiaci, ktorým by zároveň vzdali hold kraju, kde prežili mladosť síce tvrdú ale zároveň krásnu, kraju prekrásnemu, ale chudobnému na možnosť zamestnania. Práve preto sa z neho, tak ako mnohí ďalší Šumiačania, pred štyrmi desiatkami rokov "vzdialili".
"Pochádzame z kraja, kde je základnou surovinou drevo
a teraz bývame zase v kraji kukuričnom," rozhovoril sa P. Tajboš o nápade vytvoriť figúrky práve z originálnej kombinácie dreva a šúpolia. "Technológia je veľmi náročná na prácu. Treba na to predovšetkým ostrý nožík, pevnú ruku a z dreva urobenú sošku napokon obaliť šúpolím. A to je mravenčia práca, ktorú robí manželka."
Dielko pozostáva zo 60 figúrok, znázorňujúcich rok na Šumiaci ako spomienku na mladosť tvorcov. "Z každého ročného obdobia sme vybrali dve základné práce, ktoré sa v tom čase robili a na ktorých sme sa ešte ako deti alebo mladí ľudia zúčastňovali aj my," vysvetľuje autor. "Mnohé z nich, ako napr. pestovanie ľanu, mlátenie obilia či výroba šindľov, dnes už v takej podobe ani nejestvujú."
Jar sa na Šumiaci začínala orbou na typických červeno-bielych voloch. Motív oráča odpozorovali manželia z obrazu akademického maliara Jozefa Hanulu Na rodnej hrude. Ďalšie figúrky znázorňujú prvé vyháňanie dobytka a oviec na pašu. Na Šumiaci tak robili na Zelený štvrtok, čo malo zvieratá na pastvinách a holiach počas celého roka uchrániť pred nešťastím. Leto Tajbošovci znázornili postavičkami koscov na lúkach. V chudobnom kraji bolo chystanie sena na dlhú zimu jednou z najdôležitejších činností. "Senoseč bola vlastne posvätná šumiacka žatva," spomína P. Tajboš. "Zúčastňovali sa na nej mladí, starí, ba aj deti." Chlapi nocovali ďaleko v chotári a ženičky im nosili "frištik". Okrem toho museli ráno opatriť statok, podojiť, vyhnať ho na pašu, navariť pre koscov a zaniesť im stravu na lúky. Tam potom celý deň hrabali a večer sa museli vrátiť domov a zase všetko opatriť. "Ženy takto niesli najväčšie bremeno tohto krásneho, ale tvrdého života..."
Po chudobnej žatve bielych pásikov ovsa prišla jeseň, čas spracovania ľanu na dvore. "Z chudobných neohradených dvorov sa ozývalo štekanie trlíc pri spracúvaní ľanu a búchanie pri trepaní. My, deti, sme vtedy zosmutneli, lebo sme museli ísť do školy," žartuje P. Tajboš. Ďalšie fugúrky zase znázorňujú mlátenie obilia pri stodôlkach, ktoré ľudia stavali v chotári. Keďže tento pololaznícky spôsob života v literatúre nikto neopísal, šikovný rezbár "vymyslel" o nich báseň sám.
V zime prišla na rad zase výroba šindľov a oprava náradia. Pekný je i výjav znázorňujúci dlhé zimné večery v chalúpke, ktorú sneh neraz zasypal až po strechu - starký pletie zápästky ku kroju, mladá si čosi vyšíva do výbavy, starká pradie a sme-tam pokolíše v belčove vnúčika, ktorého rodičia odišli ku kmotrovcom na priadky. Súbor dopĺňajú postavičky obecného bubeníka, hlásnika, pastiera i sedliackej kapely.
Tajbošovci svoje figúrky predávajú len zriedkavo. Väčšinou ich bezplatne predvádzajú na podobných podujatiach alebo školách. Niektoré z nich sú už trošku "unavené", a tak ich treba občas obnoviť alebo nahradiť novými. Popritom pán Tajboš pripravil aj podklady pre útlu brožúrku, ktorá by mala vyjsť pod názvom Keď figúrky zo šúpolia a dreva rozprávajú o živote a práci ľudí pod Kráľovou holou v dávnej minulosti...
Milan Kelemen
Foto - autor
textik: Pán Tajboš a jeho postavičky, tvoriace Rok na Šumiaci.
