Banská Štiavnica - Štiavnická kalvária, ktorá patrí k najhodnotnejším v Európe, je navštevovaná vandalmi pomerne často. Za poslednú zimu tu však nechali doslova spúšť. Škody, ktoré urobili sa odhadujú približne na 700 tisíc korún. Poškodili okrem iného horný kostol, niekoľko sôch, kovový kríž. Časť sakrálnych predmetov - hlavne kovové, pokradli. Opätovne sa tak otvorila otázka, ako pamiatku uchrániť.
Podľa primátora Mariána Lichnera je to veľmi zložité, lebo na záchranu kalvárie je potrebných približne sto miliónov. Mesto bolo preto pred časom iniciátorom založenia občianskeho združenia Kalvária SOS. To hľadá rôzne cesty, ako pamiatku zachrániť. "Hovorili sme o probléme s premiérom aj s ministrom kultúry Rudolfom Chmelom, ale definitívne riešenie sa zatiaľ nenašlo," hovorí primátor. Štiavničania by boli radi, keby na obnovu aspoň čiastočne prispel štát. Primátor dodáva, že na zabezpečovacie práce by im stačilo podstatne menej korún ako spomenutých sto miliónov. Jednou z myšlienok bolo osloviť sponzorov, či by si jednotlivé sakrálne objekty nevzali pod patronát. Iniciatíva sa však nestretla s odozvou.
Problematické sa zatiaľ ukazuje aj prípadné využitie eurofondov. Kalvária nie je totiž majetkom mesta, ale rímskokatolíckej cirkvi. "Bol som na medzirezortnej komisii, kde sme sa dozvedeli, že cirkev zatiaľ nemôže byť príjemcom takejto pomoci," dodáva primátor.
Ochranu kalvárií považujú aj odborníci za veľmi zložitý problém. Sú zväčša postavené mimo miest a obcí, takže vandali a zlodeji tu majú voľné pole. Problémom je i elektronické zabezpečenie objektov, lebo kalvárie sú zväčša postavené na kopcoch a tvorí ich viacero samostatných objektov. Aj z týchto dôvodov veľká časť slovenských kalvárií a krížových ciest chátra.
Štiavnickú 250-ročnú kalváriu postavili v rokoch 1744-1751 z iniciatívy jezuitov na vyhasnutej sopke Scharfenberg blízko mesta. V tom čase to nebol až taký problém, lebo Štiavnica patrila k najprosperujúcejším mestám v Uhorsku. Neskorobarokový komplex tvorí až 23 objektov, preto je ochrana pamiatky zložitá. Okrem kaplniek, ktoré predstavujú jednotlivé scény Ukrižovania, tu stoja aj dva kostoly. Dolný - slovenský a horný - nemecký. Práve tieto dve národnosti boli v čase stavania kalvárie v meste dominantné.
Kveta Fajčíková
Foto - Ján Krošlák
Kalvárie/umierajúce pamiatky - Vznik prvých kalvárií v Európe sa datuje už v 15. storočí. Najväčší rozkvet však dosiahli v období baroka. V tom čase vzniká aj väčšina slovenských kalvárií. Kalvárie, či neskôr krížové cesty vznikli pri mnohých mestách a obciach. Dnes je veľká časť z nich výrazne poškodená, lebo ochrana objektov je mimoriadne komplikovaná. Mnohé mestá sa pokúšajú svoje kalvárie zachrániť, ale naražajú na množstvo problémov. Príkladom môže byť kalvária v Kremnici, na záchranu ktorej tu vytvorili aj občianske združenie. Hoci sa mu niektoré objekty - kaplnky podarilo obnoviť, mnohé z nich sú už opäť poškodené. Z toho istého dôvodu sem zatiaľ neumiestnili ani obrazy, či sochy. Na mnohých kalváriách zamenili originály sôch, či obrazov radšej kópiami a originály uložili po zreštaurovaní do depozitov.
