Banská Bystrica - Obecné studne bývali kedysi pýchou našich dedín. Dotvárali ich centrá a často sa stávali neutrálnou pôdou na diskutovanie a riešenie občianskych problémov. Kedysi významné zdroje pitnej a úžitkovej vody pre domácich obyvateľov, pocestných i zvieratá, miesta opradené legendami o zázračných uzdraveniach však z nášho vidieka postupne vymizli.
S rozvojom technickej infraštruktúry a spoločenskými zmenami studne zdanlivo stratili svoj význam, boli zanedbávané, niekedy úmyselne ničené a zasypávané ako nechcený znak tradičného spôsobu života. Keď ale Vidiecky komunitný fond so sídlom v Banskej Bystrici oslovil obce a občianske združenia s ponukou na riešenie aktuálnych problémov, objavili sa hneď tri nápady na obnovu vidieckych studní. Výsledkom je projekt Vidiecka živá voda, ktorým chce fond dosiahnuť návrat kvalitnej pitnej vody na vidiek, prispieť k trvalo udržateľnému hospodáreniu s vodou a podporiť rozvoj vidieckych komunít ich zapojením do verejného rozhodovania. "Vidiecki aktivisti majú veľký záujem o riešenie tohto problému a niektorým z nich sa už podarilo zmobilizovať miestne zdroje vo forme dobrovoľnej práce, materiálu i peňazí," hovorí koordinátorka projektu Darina Saxunová.
Vidiecku živú vodu "hľadajú" obyvatelia 14 obcí a združení na strednom Slovensku v troch etapách. Prvú etapu - Vidiecke debaty o vode, viedol odborný lektor Rudolf Pado, predseda občianskeho združenia Tatry. Počas večerných stretnutí sa obyvatelia obcí Hrušov, Nemce, Malá Lehota, Baďan, Beluj, Uňatín, Bzovík a ďalších dozvedeli informácie o trvalo udržateľnom hospodárení s vodou a o starostlivosti o krajinu v súvislosti s vodou. Druhou etapou je príprava, podpora a realizácia projektov na obnovu obecných studní. Fond očakáva projekty do konca marca a sedem z nich podporí desaťtisícovým grantom. Pod názvom Každá studňa má svoj príbeh, vyjde napokon brožúra o obnovených studniach a s nimi spojených historických legendách. Doplnia ju zaujímavé obrázky ako aj informácie o ľuďoch, ktorí živú vodu na vidieku hľadali.
"Je to ťažká cesta. Ľudstvo totiž stále viac preferuje ekonomiku pred environmentalistikou," tvrdí R. Pado. "Záujem ľudí na dedine končí zvyčajne pri bráničke ich záhradky. Situácia v obciach je veľmi zlá, pretože tam neexistujú prirodzení lídri. Na debatách sa zúčastňuje len 1 až 5 percent obyvateľov, a to i napriek tomu, že na dedine žije veľa nevyťažených ľudí. Štát totiž v ľuďoch zničil vlastnosť dávať..."
Podľa D. Saxunovej, projekt má podporiť aj rozhodovanie miestnych ľudí o veciach verejných. Žiaľ, na stretnutia chodia prevažne starší ľudia, úplne absentuje kategória osemnásť až 40-ročných. "Navyše čakajú, že za nich rozhodneme my. Alebo niekto iný," povedala.
Milan Kelemen
Foto - Ján Krošlák
