Keby spevák, skladateľ a textár Peter Nagy nezložil inú pieseň iba svoj duchaplný "protestsong o zadku", nemusel by byť nešťastný. Ľudia, ktorým nestačia ploché odrhovačky vedia, v čom je trieda: Na tisíc lások jak trám, čo mám ti dám, ja sám ťa znám jedna Kristínka a - je to jasné ! Dnes sa hovorí o ráznom vstupe Petra Nagya do sveta fotografie. Súborom, nazvaným "Žena a kov", mnohým z branže doslova vyrazil dych. Súčasnú výstavu jeho novej, nežnejšej kolekcie v Prahe otvárala Ina Saudková. Uplynulú sobotu zaspieval Brezňanom na jednom tradičnom mestskom plese. Hlboko po polnoci, bez časového limitu, nárokov na špeciálne vytapetovanú hotelovú izbu, ružový kúpeľ pre psa a iné hviezdne nezmysly, ochotne odpovedal na naše otázky.
Keď sa v časopisoch objavili ženské krivky obalené do ligotavého brnenia, kritici označili vašu premiéru za pokus o fotoalternatívu. Odvtedy ste zmenili štýl. Prečo?
- Vždy idem za tým, čo cítim, aj keď výsledok môže vyzerať ako úlet. Nová kolekcia, ktorú momentálne vystavujem v Prahe je nežnejšia. Nazval som ju Intímne obrazy. Možno je to sme, bližší všeobecnému vkusu.
Vstúpili ste do iného druhu umenia. Zaradili ste sa medzi tých, ktorí potvrdzujú, že kto je raz tvorivý tvorivým ostane, pričom nemusí "prisahať" len tomu čo robil - vo vašom prípade - iba muzike. Bola to potreba?
- Česi majú takú peknú vetičku: Kdo si hraje, nezlobí. Ja sa rád hrám. Dáva mi to pocit naplnenia. Dieťa dobre zaspáva keď sa predtým hrá. Som toho názoru, že človek by sa mal zbavovať negatívnej energie nie tak, že ju bude odovzdávať ďalej, ale že sa bude snažiť meniť ju na pozitívnu. To je jedno, či získa negatívnu energiu o siedmej či o pol ôsmej z každodenných správ, alebo z toho, čo musí žiť. Aj to je jedno, či sa ventiluje v záhrade, na prechádzke so psom, či tajne píše knihu, s ktorou sa, dajme tomu, hanbí vyjsť na svetlo… Podstatné je, že si vie niečo premeniť na pekné veci, na stavy, ktoré ho povznášajú.
Mali ste pomerne dlhé obdobie, keď si pre vás „fanynky“ trhali vlasy. Asi nie sme prví, kto vám povedal, že čas dobrému neuberá a vašim textom zvlášť. Skôr opačne. Príklad Zadok, ktorý považujú tínedžeri za "brutálne" dobrý nápad. Kde ste naň prišli?
- Niektoré veci prichádzajú úplne logicky a jasne. Ja chodievam do Budmeríc. Tam nachádzam pre písanie pesničiek ideálny pokoj. V Dome slovenských spisovateľov totiž nie je telefón ani internet ani žiadna s týchto dekadentných vecí. Raz som si tam možno po desiatych rokoch po prvýkrát zapol televízor. Práve bežal klip, kde vystupovali nejaké dievčatá v plavkách. Tam mi napadla tá paralela. Že jedna polovica sveta niečo vyčíta druhej, hoci smrdia narovnako. Ono je to tak. Všetko pramení z principiálnej ľudskej nespokojnosti. Možno by sa všetko zmenilo, keby sme si priznali, že sme podobní zvieratám.
Určite existuje vo vašej staršej tvorbe nejaká pieseň, o ktorej ste vedeli: Toto je štart do kariéry vyššieho stupňa, som fakt dobrý. Ktorá to bola?
- Ťažko povedať. Ľudia majú radi Kristínku, ja… Neviem. Mám radšej tie pesničky, ktoré nie sú známe až tak masovo. Asi by som vybral Poďme sa zachrániť, hoci je jednoduchá. Keď je totiž človek mladý, používa jednoduchý konkrétny jazyk. Neskrýva sa za metafory a nie je už opatrný. Vtedy vznikajú najlepšie veci, lebo ešte nie je diplomat. Pesnička Poďme sa zachrániť, pomáha aj mne, aby som sa nezmenil.
Vráťme sa k fotografii. Bola pri vašom nástupe do tohto druhu umenia určitá obava, že jedného dňa zídete z pódia, a čo potom ?
-Je to vlastne núdzové riešenie. Mal som česť byť s Chrisom Normanom. keď tu hral na súťaži Miss. Povedal:Trápi ma, že organizátori chceli, aby som zaspieval len dva najznámejšie hity. Pritom som pred mesiacom vydal nový album. Ja som v podobnej situácii. Ľudia vyžadujú tie isté piesne, mám nový album, s novou kapelou, ktorý myslím si, je remeselne lepší, ale veľmi sa nevysiela. Chvalabohu, tie staré pesničky vysielajú, paradoxne viac v Čechách, a tak som si povedal potrebujem niekam ísť, niečo vytvárať a začal som fotiť. Vždy som obdivoval ľudí, ktorí videli človeka ako ho Boh stvoril, pritom esteticky, aj kde nebol pekný podľa antického vzoru. Hoci to vyznieva ako klišé, taký Saudek nefotí človeka ale dušu. Tam to je.! Akurát podané tak natvrdo, že niektorí ľudia s konvenčným myslením nie sú schopní jeho veci stráviť. O dvadsať či tridsať rokov sa im budú zdať nežné.
Čo hovoríte nato, že začala fotografovať aj jeho bývalá partnerka Sára?
- Viete, ľahko je pridať sa k víťazovi a pokračovať! Možno neexistuje človek, ktorý je bližšie k Saudkovi ako Sára, a on jej to dovolil. Je to od introverta, ktorý vyzerá ako extrovert, vzácny jav. Nedávno som ho zažil naživo v televíznej relácii Noc s Andělem, kde bol mojim hosťom. Povedal, že pozná moje fotky z časopisov a že sa mu páčia a potom povedal: „ Byl jsem včera v nevěstinci a ta sedmnáctiletá nevěstka, kterou sem si vybral poslouchala rádio a ja jsem se zeptal, komu patří ten hlas, co slyším z rádia a ona řekla: To je nějaký Petr Nagy. Jó, řekl jsem, to je ten s kterým budu zítra v televizi!?“ Samozrejme, bola to póza. Niečo ako obrana, ako atrament, ktorý vypúšťa chobotnica, aby mohla zmiznúť bez ujmy na zdraví. Čo sa týka Sáry, videl som jej práce, sú pekné. Keď je človek fotograf a chová sa k objektu ako režisé, teda, že ho vie dostať do pozície, ktorú potrebuje, hlavne do psychickej, je dobrý. Myslím si, že Saudek ju to naučil.
Ľudia, ktorí sa venujú fotografii, či už umelecky, alebo profesionálne tvrdia, že sa nedokážu pohybovať "slobodne", že všetko okolo seba automaticky posudzujú ako vhodné alebo nevhodné pre objektív. Môžete povedať, že ste už v podobnom štádiu?
- Zdá sa mi, že tak chodím stále. Navyše na všetko sa pozerám príliš esteticky. Vadia mi nevyvážené veci. Nie je to dobre, lebo v živote je to inak. Život je rôznorodý. Napríklad, môže byť luxusný dom, a nie je tam láska. A sú domy zariadené gýčovo, napriek tomu je tam pohoda, lebo tam láska je. Virtuálna fotografia, ktorú uprednostňujem mi nejako pomáha dostať sa do sveta, o ktorom snívam.
Takže, aby sme odľahčili: Ste plesový typ?
- Nie som, lepšie sa cítim na koncertoch. Ale na druhej strane, keď vidím, že sa ľudia bavia, mám z toho radosť a reagujem. Vždy som taký, aké je publikum.
Viete, že ste v Brezne urobili dojem?
- Zaradili ma? Mám skúsenosti, že čím je niekto väčšia "hviezda", tým je skromnejší. Asi tak: Človek by sa nemal dať strhnúť tým, že bol dvakrát v novinách.
Alžbeta Kyselová
Foto : archív P. Nagy
