Banská Bystrica - Pozostatky jeleníc, sŕn a diviakov, ktoré sa našli vo Veľkej Fatre, Nízkych Tatrách, v Starohorských či v Kremnických vrchoch svedčia o tom, že vlkom sa v týchto lokalitách darí. Počas zimy sa vlky pohybujú ľahšie, zľadovatelý terén a sneh je pre nich skôr výhodou.
Ako tvrdia ochranári, vlčie svorky občas vidieť aj pri štátnej ceste medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom či Martinom. K vozovkám ich priťahuje najmä uhynutá zver. Práve vlky spolu s medveďmi alebo rysmi pomáhajú udržiavať v rovnováhe stavy hlavne kopytníkov. Na dôležitú úlohu vlka v ekosystéme poukazujú neustále i pracovníci Správy Národného parku Nízke Tatry. Je to vrcholový predátor predovšetkým jelenej a diviačej zveri, pričom loví prevažne choré a slabé jedince, ktoré by aj tak v prirodzenom výbere neprežili. Navyše, v oblastiach, kde sa vlky pohybujú, je mor ošípaných ojedinelý.
Vlk dravý (Canis lupus) obýva lesnaté, vyššie pohoria na severe a severovýchode Slovenska. Jeho početnosť sa odhaduje reálne na osemsto jedincov. Štatistiky udávajú, že v roku 2001 na území Slovenska bolo 1113 vlkov, odstrelili ich takmer sto. Presné stavy však nie sú známe ani dnes a nevedia ich ani ochranári. Tvrdia však, že poľovnícke štatistiky počty niekoľkonásobne nadsadzujú. Vlk je u nás chránený v čase od 16. januára do 31. októbra. V dvoch zimných mesiacoch je ho teda možné loviť s výnimkou dvoch oblastí, a to CHKO Kysuce a NP Slovenský kras, kde má celoročnú ochranu. Sú to chránené územia hraničiace s Českom a Maďarskom, kam vlky migrujú. V nich ako aj v Poľsku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku alebo v škandinávskych krajinách je úplne chránený.
U nás vlk nepatrí medzi kriticky ohrozené druhy a jeho populácia je stabilná. Pomerne často však dochádza ku konfliktom s chovateľmi hospodárskych zvierat. Slovensko preto požiadalo Európsku úniu o vyňatie z jeho ochrany. Podľa ochranárov by mal byť chránený najmä v národných parkoch a na ich okrajoch. Aby nedochádzalo k škodám na hospodárskych zvieratách, ktorú inak hradí štát, treba obnoviť strážnu službu pomocou pastierskych psov v kombinácii s elektrickými ohradníkmi, zvukovou a svetelnou signalizáciou. Ako tvrdia odborníci, pre človeka nie je vlk nebezpečný a za posledné roky nebolo počuť o prípade, že by táto šelma napadla človeka.
Erika Krčová