Staré Hory - Osemdesiate výročie ničivej lavíny, ktorá pripravila o život osemnásť ľudí, pripomenuli si minulý týždeň v Starých Horách. Lavína sa spustila z Krížnej do osady Rybô 6. februára 1924 a z 22 ľudí, ktorí sa v nej v osudný večer ocitli, prežili len štyria. Dnes z nich žije už len jediný - osemdesiatročný Benjamín Strmeň.
V čase tragédie nemal B. Strmeň ani tri mesiace. Na lavínu a všetko okolo nej si teda pamätá len z rozprávania rodičov, ktorí spolu s ním nešťastie prežili. Ostatných päť súrodencov však zaživa pochovali masy snehu. Benjamínovi pomohlo neuveriteľné šťastie a "zázračná" kolíska, do ktorej ho pár minút pred katastrofou uložili rodičia. Keď sneh zavalil a čiastočne i odniesol ich dom, zo strechy spadol na kolísku drevený šindeľ, ktorý vytvoril vzduchovú bublinu a chlapča tak mohlo dýchať celé hodiny, kým ho spod snehu nevyhrabali.
Koncom januára a začiatkom februára pred 80 rokmi vo Veľkej Fatre výdatne snežilo. Hore na Krížnej boli päťmetrové snehové previsy a pod nimi vykosené lúky. Ľudia čosi šípili a v noci chodili spávať do susednej Valentovej. Práve v osudnú noc však zostali doma...
Lavína bola dlhá asi 2,5 kilometra, mala okolo 2,4 milióna kubíkov a výška snehu presahovala 30 metrov. Zničila štyri z desiatich domov v osade a okrem ľudí v nej zahynulo aj päť kráv a 35 oviec. Obrovskú masu snehu sa ľuďom ani slnku nepodarilo odstrániť veľmi dlho. Posledné zvyšky lavíny sa roztopily až počas nasledujúceho leta.
Okrem hrobu na starohorskom cintoríne tragédiu pripomína aj kríž, postavený neďaleko stále viditeľných zvyškov základov domu Strmeňovcov. Sú na ňom mená všetkých osemnástich obetí ničivého živlu i nápis na zamyslenie: "Pamätaj čloceče, že dnes si, zajtra už nemusíš byť."
Milan Kelemen
