Banská Bystrica - V sobotu v Tureckej si populárnej krňačkové preteky zaknihujú úctyhodnú tridsiatu prvú kapitolu ( štart je o 10. hod.). O prvopočiatkoch tohto podujatia sa doteraz vedú spory. Jedna verzia datuje prvý ročník pretekov do roku 1963, keď sa údajne domáca mládež rozhodla súťažiť na krňačkách požičaných od starého otca jedného z nich... Taktiež je možné, že na týchto drevených saniach sa pretekalo aj skôr, ale napríklad v roku 1957 sa nezachovali žiadne dokumenty.
Priekopnícke začiatky
Vtedajšie začiatky sa so súčasnými metódami nedajú ani porovnať. Počas prvých troch ročníkov (r. 63-66) merali čas pomocou obyčajných budíkov. Na víťazov vtedy - keďže boli práve fašiangy - čakali pampúchy, domáca pálenka a drevené medaily. V porovnaní s terajšou odmenou pre víťaznú posádku (hlavnou cenou sú motorové kosačky) to je naozaj ostrý kontrast.
Ako hovoria organizátori, spočiatku mali akúsi výsadu organizovať krňačkové preteky iba Turečania. Neskôr sa k nim pridali nadšenci z južnej strany Chopku, o niekoľko rokov aj z Ľubietovej. Dnes sa súťaž organizuje ako Slovenský pohár s desiatimi podujatiami na celom Horehroní a jedenástou, marcovou Krňačkovou šou v Polomke... ,,V čase, keď sa krňačkové preteky konali iba v Tureckej, chodilo sem viac divákov a aj súťažné pole bolo početnejšie," spomína Ivan Janovec, predseda organizačného výboru. Dodnes rekordné sú preteky z konca osemdesiatich rokov, keď štartovalo neuveriteľných 106 dvojíc! ,,Vtedy chodil z Valaskej každý rok plný autobus krňačkárov. Tí mali dokonca aj svojho servismena," spomína I. Janovec.
Víťazi medzi víťazmi
Prvými oficiálnymi víťazmi pretekov sa v roku 1963 stali Ľudo a Jaro Čillíkovci. Z ďalších ročníkov sa najčastejšie vyskytuje meno súčasného starostu Milana Čillíka. Ten vyhral dovedna osemkrát. Prvýkrát v tandeme s Vladom Onofrejom v roku 1978 a ešte sedemkrát s Mirom Chladným (80, 81, 83 – 85, 87 a 88). V ostatných desiatich ročníkoch sa domáce posádky z najvyššieho stupňa vytratili a nahradili ich ,,piloti" z okolitých obcí. Posledné tri ročníky sa stali korisťou dvojice Ján Majer – Jozef Fajfer zo Strelník. O tom, že krňačky nie sú len doménou mužov svedčí aj fakt, že už na prvých ročníkoch štartovala aj ženská dvojica Petrenková - Jariabková.
Janovéééc, vyhral som!
Okrem slovenských dvojíc v Tureckej štartovali aj sánkari z Maďarska, Česka a koncom osemdesiatych rokov sa tu objavili posádky zo Sovietskeho zväzu. Absolútnou raritou je štart pretekára z ázijského Laosu v roku 1992. ,,Premýšľali sme, akou cenou ho odmeníme, keď sa mu podarí dôjsť do cieľa," spomínal I. Janovec. Nakoniec od nich dostal, ako sa na správnych hostiteľov patrí, fľašu domácej pálenky. ,,Po pretekoch bol šťastím celý bez seba a povzbudený obsahom výhry, kade chodil, tade vykrikoval: Janovéééc, vyhral som!"
Každý ročník o niečo lepší
Blížiaci sa 31. ročník je výnimočný tým, že ho prvýkrát organizuje nový tím, ktorý chce pozdvihnuť úroveň pretekov po každej stránke. V minulosti totiž nadšenie ľudí okolo pretekov akosi vypŕchlo a hrozilo, že Turecká nebude ani v Slovenskom pohári. ,,Medzi naše priority bude patriť najmä zvýšenie bezpečnosti trate i samotných jazdcov," hovorí Ivan Janovec. ,,O trať z Javoria na Horárovu lúčku, ktorá meria bezmála dva kilometre, sa bude starať väčší počet ľudí ako vlani a aj samotná trať by mala byť prehľadnenejšia. Tiež chceme zvýšiť kultúrnu úroveň pretekov. Boli by sme radi, keby bol každý nasledujúci ročník lepší ako ten predchádzajúci," dodal Ivan Janovec.
Milo Hlaváček
Foto – Ján Krošlák
Čo sú to krňačky
Krňačky sú drevené sane, ktorými sa kedysi zvážalo drevo. Originálne sane sú vyrobené z dreva štyroch stromov – z javora (plazy), buka (opleny), jaseňa (špongy) a z brestu (piestiky). Termín krňačky je zaužívany hlavne v okolí Banskej Bystrice. V okolí Zvolena a Sliača sa používa označenie krne, kým na Horehroní sa im hovorí krnohy. Nuž, vyberte si...
