Hrával v slovenskej reprezentácii, v najvyšších európskych pohárových súťažiach, vrátane Ligy majstrov a „na staré kolená“ sa ešte teší z futbalu v treťoligových Rakytovciach
Ľubomír Faktor toho počas kariéry aktívneho futbalistu dosiahol veľmi veľa. Obliekal dres slovenskej reprezentácie, oslavolaval tituly majstrov Slovenska, ba zahral si aj hlavnú súťaž Ligy majstrov! Tento úspechmi ovenčený hráč sa však stále nerozhodol definitívne odísť do futbalového dôchodku. Svojím herným kumštom ešte roztlieskava divákov v tretej lige v Rakytovciach. Nemôže a nechce opustiť zelený trávnik, pretože miluje futbal. Ten ho však už neživí. Stal sa z neho pán podnikateľ.
Na ktoré obdobie vašej bohatej kariéry spomínate najradšej?
- Určite sú to tri roky strávené v Slovane Bratislave. Ani čas strávený v iných kluboch však nebol premárneným. Futbalové roky sú všetky pekné. Škoda, že to tak krátko trvá... Nikdy nezabudnem na spomínaný Slovan, Banskú Bystricu či Košice. A nesmie zabudnúť na Žilinu, kde som s vrcholovým futbalom začínal.
Počas pôsobenia v Dukle Banská Bystrica začiatkom deväťdesiatych rokov ste sa dostali do slovenskej reprezentácie. Nemáte pocit, že ste v nej dostávali málo príležitostí?
- Možno, že som mal viac urobiť preto, aby som sa v reprezentácii presadil. Na druhej strane v tom čase hrávali na mojom poste lepší hráči než ja. Som rád, že som sa do reprezentácie vôbec prebojoval a dostal som šancu hrať nielen v prípravných zápasoch, ale ja kvalifikačných.
Na ktorý zápas v reprezentácii spomínate najradšej?
- Nikdy nezabudnem na svoj prvý zápas v národnom tíme. Vo svojom druhom reprezentačnom štarte, bolo to na turnaji v Dubaji, som dal svoj prvý gól. Hrali sme proti Maroku, ktoré bolo účastníkom majstrovstiev sveta. Škoda, že sme tento duel prehrali 1:2.
Počas svoje bohatej kariéry ste vystriedali veľa klubov. Nikdy ste však nehrali v žiadnom zahraničnom. Prečo?
- Hrával som v kvalitných slovenských mužstvách, ktoré sa pravidelne zúčastňovali v európskych pohárových súťažiach, preto ma to nejako neťahalo do zahraničia. Neskoršie som mal nejaké ponuky, ale to už nebolo nič atraktívne – len nižšie súťaže.
V drese 1. FC Košice ste okúsili najatraktívnejšiu klubovú súťaž sveta – Ligu majstrov. Ako si na ňu spomínate?
- Do hlavnej súťaže sme sa prebojovali cez ruský Spartak Moskva. Bol to súper ako remeň! Pamätám si, že doma sme vyhrali 2:1 a s napätím sme očakávali, čo nás bude čakať v moskovskej odvete. Bolo to veľmi ťažké, napokon sme so šťastím uhrali remízu 0:0 a postúpili sme. Mali sme fakt obrovské šťastie. Naša účasť v hlavnej súťaži Ligy majstrov bola veľkým úspechom slovenského futbalu, ktorý vtedy ešte nikto nedocenil. Ja osobne som nabol sklamaný ani z toho, že sme so súpermi zvučných mien nedokázali získať ani bod.
V 1. FC Košice ste pôsobili počas éry štedrého mecenáša Rezeša. Také zlaté časy sa v košickom futbale zrejme tak skoro nezopakujú...
- Tak skoro to veru nebude. Dali tam vtedy dokopy jeden veľmi silný tím, ktorý mal za sebou veľmi kvalitné klubové zázemie.
Financie, ktoré vtedy dostávali hráči v Košiciach, sa zrejme nedajú porovnať so žiadny iným slovenským klubom.
- My sme mali dobré financie aj v Slovane. V Košiciach to bolo možno o niečo lepšie...
V Dukle Banská Bystrica ste hrávali na začiatku deväťdesiatych rokov a potom na ich konci. Mohli by ste tieto dve svoje pôsobenia v tom istom klube porovnať?
- Najväčší rozdiel je v tom, že začiatkom deväťdesiatych rokov sme s Duklou ešte hrávali federálnu ligu, ktorá bola oveľa kvalitnejšia než samostatná slovenská súťaž. Po rozdelení federálnej ligy išla kvalita futbalu na Slovensku dole a s tým súvisela aj kvalita starostlivosti o hráčov a podobne. Na svoje pôsobenia v Dukle koncom deväťdesiatych rokov nerád spomínam. Najmä na ľudí z vedenia klubu, ktorí tam vtedy boli. Bolo tam veľa problémov. Aj finančných...
Práve v tom období funkcionári Dukly doteperili posilu až z Brazílie. Ako si na toho brazílskeho útočníka spomínate?
- To bola posila pre nikoho, iba ak pre šéfa klubu pána Vengloša mladšieho. Neviem, kde toho brazílskeho futbalistu zobrali, asi ho niekde striasli zo stromu. Neviem, čo jeho príchodom do mužstva chceli funkcionári dokázať, pretože futbalistov jeho kvalít bolo u nás habadej. Urobili veľké haló okolo jeho príchodu, nakúpili mu dresov s desiatkou a napokon odohral pár zápasov a poslali ho domov.
Ako spomínate na svoj odchod z Dukly?
- Nebolo to nič príjemné... Prišlo nové vedenie klubu, pán Inhring s Venglošom mladším a trénerom bol Dragúň. Toho potom odstavili a to pod ľa mňa bola obrovská chyba. Nám starším, skúsenejším hráčom vzápätí oznámili, že končíme. Tak sme išli preč... Domnievam sa, že v tom mal prsty nový tréner mužstva pán Novák. Tváril sa, že je náš kamarát, ale... To sa prosto nerobí.
Ako ste od Dukly získali peniaze, ktoré vám bola dlžná?
- Veď ja som sa s nimi až doteraz súdil. Vyhralo som a peniaze mi vyplatilo ministertsvo obrany, pod ktoré Dukla vtedy patrila.
Vaše kroky z Dukly smerovali do Trenčína...
- To tiež nebol veľmi vydarený krok, pretože v Trenčíne sa v tom období nakopilo veľa problémov. Boli to hlavne finančné problémy. Po troch mesiacoch som odišiel. A začal som hrávať v druholigových Novákoch. Odtiaľ som potom odišiel do trťoligovej Kremničky a momentálne som v Rakytovciach.
Futbal sa pre vás teda stal už len koníčkom. Čím sa momentálne živíte?
- Podnikám. S niektorými bývalými spoluhráčmi sme si v centre Banskej Bystrice otvorili obchod so športovými potrebami.
„Futbalové roky sú všetky pekné. Škoda, že to tak krátko trvá...
„Neviem, kde funkcionári toho brazílskeho futbalistu zobrali, asi ho niekde striasli zo stromu.“
Hráčska kariéra Ľubomíra Faktora
1984 – 1987 ZVL Žilina
1987 – 1989 VTJ Tábor
1989 – 1991 Slavia Praha
1991 – 1994 Dukla Banská Bystrica
1994 – 1997 Slovan Bratislava
1997 – 1999 1. FC Košice
1999 – 2000 Dukla Banská Bystrica
2000 – 2001 Ozeta Trenčín
2000 – 2001 NCHZ Nováky
2001 – 2002 Kremnička
2002 – 2003 Rakytovce
