Brezno - Doktor prírodných vied, geológ Juraj Adamec, rodák z Brezna a kanadský štátny občan sa v týchto dňoch pohybuje medzi Horehroním, Poltárom a Kokavou nad Rimavicou. Na základe zmluvných dohôd, v zmysle zákonov SR a podmienok Ministerstva životného prostredia SR spúšťa kanadská súkromná geologická firma prípravné práce na dobývanie slovenského zlata! Ide o lokalitu v južnej časti Slovenského Rudohoria. Podľa záznamov v geofonde i osobných poznatkov J. Adamca ktorý si tam za študentských čias svedomito odhrabal povinný „klondajk“, možno očakávať, že nezavŕtajú do prázdna. Prvú vrtnú súpravu si doviezli z Kanady. Pokiaľ by mali ostať pri povrchovej ťažbe, čiže kopať do hĺbky 120 metrov, tona sute by musela obsahovať 1,5 gramu zlata. Za predpokladu, že svetová cena jednej unce neklesne pod 325 dolárov. V takýchto veličinách dnes uvažujú burziáni, ale aj chlapi v krčmách okolo Poltára. Najmä tí, ktorí, pre zmenu, nezakopli o robotu pekných pár mesiacov. Tešia sa, že konečne prichádza šanca . Prvá oficiálna zmluva o povolenej ťažbe (na 4 roky s možnosťou jej predĺženia až na desať) vytvára predpoklady, že minimálne do päťdesiatich rodín začnú plynúť pravidelné príjmy. Toľko ľudí by malo pracovať na ťažbe, keď sa rozbehne naplno. Z množstva vyťaženého zlata získa istý finančný podiel i štát, resp. obce ktorým konkrétne lokality patria.
Juraj Adamec, ilegálne opustil republiku v roku 1984. Hovorí, že lepšie urobiť nemohol, keď sa rozhodol pre život v Kanade. Bol pripravený zobrať akúkoľvek
prácu. Vôbec nepočítal, že sa vlastne od začiatku uplatní v odbore. Dnes vedie úspešnú firmu vo Vancouveri a videl kus sveta. Hľadal vzácne kovy v Mexiku, Južnej Amerike, ba zaskakoval aj kolegu-naftára v centrálnej časti Sibíri. O slovenských zásobách zlata a striebra sa vyjadruje takticky striedmo. Tvrdí ale,
že od Zvolena po Poltár je niekoľko miest, kde sa oplatí „piplať“.
Alžbeta Kyselová
foto:autorka