ZVOLEN - Nedeľné dopoludnie v pohostinstve U hudcov na Jesenského ulici vo Zvolene sa ničím nelíšilo od iných. Vystriedalo sa tu len niekoľko stálych zákazníkov... Mladý muž prišiel o pol jedenástej a opýtal sa na kamaráta. Čašníčka ho nepoznala a tak odišiel. Po chvíli sa vrátil a objednal si pivo. Zaplatil a popíjal, čakajúc na kamaráta. Okrem neho a čašníčky bol v pohostinstve už iba jeden pán. Nudná atmosféra, až kým ju mladík pri pulte „nespestril“ pištoľou. So zbraňou v ruke zakričal na čašníčku: „Toto je prepad.“ Pištoľ bola argumentom nad všetky argumenty. Napriek tomu to vyzeralo neskutočne. „V prvej chvíli som si pomyslela, či si niekto nerobí srandu,“ hovorí čašníčka Jana. Neverila, no keďže lúpežník stále trval na tom, že ide o prepad, prispôsobila sa. Žiadal peniaze. Tržba takmer žiadna a tak si vypýtal hi-fi vežu. „Odmontovala som ju a dala do tašky, ktorú si priniesol so sebou,“ hovorí čašníčka a pokračuje: „Potom sa predsa len rozhodol, že si zoberie aj tržbu.“ Dovolil jej, aby si peniaze prerátala a potom si 1320 korún strčil do vrecka. Prepadnutie nepripomínalo filmové akcie, kedy sa všetko zomelie za niekoľko sekúnd. „Zdržal sa dosť dlho, podľa mňa sa bál vyjsť von, stále sa pozeral cez dvere,“ hovorí čašníčka Jana. Na prvý pohľad lúpežník – nováčik. Striedavo mieril na zákazníka a čašníčku. Do prepadnutia vstupuje ďalší, nič netušiaci zákazník. Musí zodvihnúť ruky hore. Veža v taške, tržba vo vrecku, podľa scenára lúpežníkov treba zabezpečiť bezpečný odchod. Vo filmoch sa vytrháva telefónna linka a ani U hudcov to nebolo inak. Lupič prikázal čašníčke, aby linku vytrhla. Pani Jana mu však podala telefón so slovami, aby to urobil sám. Nebude predsa ničiť zariadenie svojmu zamestnávateľovi. Nakoniec to lúpežník prikázal zákazníkovi, ktorý stál najbližšie. Ten neváhal. Rovnakým rizikom bol aj mobil čašníčky, tak ho zobral. „To ma nahnevalo, veď mi ukradli už niekoľko telefónov. Nechcela som mu ho dať!“ dodáva pani Jana. Lúpežník pritvrdil, pripomenul jej, že ju môže odstreliť. „Prišiel si krčmu vykradnúť, alebo zabiť mňa? Zober si pálenku!,“ povedala mu v návale zlosti pani Jana. Mladý muž jej odvetil, že pálenku nepije, vraj je lepší heroín. Prichádza štvrtý zákazník, starší pán... Musí si sadnúť. Násilník si svoj lup vylepšil kartónom cigariet a obrátil sa k dverám. „Ďakujeme za peknú nedeľu,“ nemohla mu nepripomenúť čašníčka, na čo mladý muž slušne odvetil: „Aj nabudúce.“ Stále to vyzeralo neskutočne. Akoby ani nešlo o lúpež so zbraňou v ruke. Starému pánovi pri stole prikázal otvoriť puzdro, ktoré mal na stole. Myslel si, že je v ňom telefón. Starý pán mu však pripomenul, že si nepotykali. Lúpežník sa opravil a požiadavku zopakoval. Potom odišiel. Pani Jana vybehla von a požičala si telefón. Zvolen nie je New York a po necelej polhodine lúpežníka našla policajná hliadka na autobusovej zastávke na Lieskovskej ceste. Ešte sa snažil ukryť za strom, no nevyšlo mu to. Pri konfrontácii sa čašníčke aj zákazníkom ospravedlnil. Zoberie to však súd ako poľahčujúcu okolnosť? Milan SUJA