Banská Bystrica - Heľpiansky rodák, slovenský reprezentant v thajskom boxe a člen Fire Gymu Banská Bystrica Rudolf Ďurica takmer rok strávil v Thajsku. V lete sa prehupol cez päťdesiatku zápasov, z ktorých až 37-krát vyhral a táto bilancia ho radí medzi absolútnu špičku v strednej Európe.
V Thajsku štartoval na Kráľovskom pohári, ktorý je zároveň majstrovstvami sveta amatérov, kde obsadil druhé miesto. Prehral iba jediný zápas s istým Iráncom a aj to na body, hoci jeho premožiteľ v predchádzajúcich zápasoch súperov knokautoval.
Ďurica si ale viac cení víťazstvo na Lumpiny v Bangkoku, na najslávnejšom, najvýznamnejšom a zároveň najstaršom štadióne, ktorý má takmer sto rokov. Štartovať na ňom je snom každého thajského boxera, nevynímajúc Ruda, ktorý v tomto bojovníckom chráme zažil pravú atmosféru thajského boxu. Ďurica štartoval aj na Radzamadane - druhom najstaršom a najvýznamnejšom stánku, kde zvíťazil ako prvý Slovák v histórii, keď zdolal majstra Kambodže.
Od septembra je Rudo opäť v Thajsku, ešte pred odchodom nám však odpovedal na niekoľko otázok.
Ako si prežil takmer rok v cudzine?
,,Začiatkom minulého leta som odcestoval do mesta Ubon, kde je kemp, ktorý som poznal v predchádzajúcich pobytov. Tu som strávil tri mesiace prípravou a zdokonaľovaním sa v technike. Potom po majstrovstvách sveta som sa presťahoval do kepmu Sit-o pri kambodžských hraniciach, v ktorom je viac aktívnych športovcov. Bol to kemp, aký som hľadal a ktorý mi vyhovoval svojou náročnosťou. Aj tu som strávil tri mesiace. Úroveň prípravy bola vysoká, ale sociálne podmienky boli veľmi zlé. Tie ma prinútili k zmene. Vrátil som sa do Ubonu, ale do iného kempu, kde som ostal až do mája. Odtiaľ som vyrážal do Bangkoku, kde som získal všetky úspechy a po "oťukávačkách" som sa našiel.
Bol si spokojný s pobytom v Thajsku?
,,Záväzky, ktoré som si dal, som splnil na osemdesiat percent, s tým som spokojný. Som veľmi náročný a veľmi kritický voči sebe. Pobyt mi dal veľmi veľa, okrem samotného boxu ide aj poznávanie ľudí a krajín. Navštívil som Laos, Kambodžu a Malajziu. V prvom polroku to bolo veľmi náročné, často som nastupoval na zápasy vyčerpaný, unavený, pretrénovaný. Pretĺkal som sa na rôznych turnajoch v džungli, kde som si musel tvrdo vybojovať svoje postavenie. Thajčania podceňujú boxerov bielej pleti. Bol to vlastne boj o prežitie. Napriek tomu bol celý pobyt pre mňa veľkým prínosom a skúsenosťou. Vydržal som, aj keď to bolo veľmi náročné. Väčšinou nie som spokojný so svojimi výkonmi, často aj po víťazstvách, všetko sa mi to vrátilo vo veľkých zápasoch. Celý pobyt mi nepriniesol veľký balík peňazí, ako by mohol niekto predpokladať. Zarobil som si na prežitie, čo je veľmi dôležitá skúsenosť a poznatok.
Najbližšie plány?
,,Vraciam sa do Thajska, odtiaľ odcestujem do Číny, kde už mám dohodnuté zápasy. Plánujem tam zotrvať tri mesiace a možno aj viac, potom sa vrátim do Thajska. Chcem zápasiť na veľkých štadiónoch a zabojovať si s veľkými osobnosťami. Thajčania nemajú veľkú dôveru k bielej rase a z toho ich chcem vyviesť."
Jozef Pupiš