"Dva roky som žil bez elektriky v miestach, kde niekedy bola strelnica. Patrila môjmu priateľovi. Istý čas som mu v nej pomáhal, a keď na nej začali postupne rozkrádať strechu, presťahoval som sa sem," hovorí banskobystrický sudca Ľubomír Samuel o začiatkoch svojho podivuhodného života na samote v blízkosti Mičinej pri Banskej Bystrici. Niekoľko rokov žil pri sviečkach v jedinej miestnosti, menšej ako jeho vlastná kancelária v budove krajského súdu a strašne nerád spomína na zimu. Párkrát musel ísť niekoľko kilometrov do práce v Banskej Bystrici pešo. Teraz je už všetko inak. Má elektriku a záhon jahôd za domom.
Sudca Samuel je známy. Pre údajného bossa slovenského podsvetia Mikuláša Černáka, ktorého súdil v procese označovanom za proces storočia, dokonca možno aj nezabudnuteľný. Možno, keby sa narodil inde, mal by problém, kde minúť peniaze. Vlastne, niektorí ľudia si to myslia dodnes. Samuel vraj zobral za Černáka od 10 do 40 miliónov korún, hovoria. Samuel sa tomu smeje. "Je to blbosť. Na účte mám 2 tisíc korún," hovorí sudca a rozhliada sa po „obývačke", ktorá ešte pred niekoľkými mesiacmi bola sklad plný myší. "Prerobil som si to postupne sám. Bol tu sklad a neskutočný bordel. Najprv som vychytal asi 80 myší, potom som miestnosť vyčistil, vymaľoval a teraz tu v lete môžem prijímať hostí," smeje sa Samuel, ale evidentne je zo svojou prácou spokojný. Za najväčší paradox označuje, že momentálne býva v strelnici, kde si vo svojích najlepších časoch chodil precvičiť svoje schopnosti aj Mikuláš Černák s priateľmi.
Moja strelnica, môj hrad
Samuelova strelnica zvonku ničím nepripomína obývaný priestor, pretože domom sa objekt na samote ohradený betónovými panelmi rozhodne nazvať nedá ani pri veľkej dávke fantázie. Mimochodom obývačka slúži Samuelovi len ako letné sídlo. V zime sa tam už totiž nebude dať bývať, lebo ako hovorí majiteľ, cez škáry v stenách a strope sa dá vidieť. Obývačka a kuchynský kút oddelený pultom, sú kompletne zariadené. Rohová sedačka, obývacia stena, koberce, jedálenský kút, mikrovlnka, rýchlovarná kanvica (technika sa objavila vo výbave len nedávno) a piliňák. Celé zariadenie okrem "bielej techniky" nevyšlo sudcu ani korunu. "Sťahovali sa, vyhadzovali, vyraďovali. Chýba tomu niečo?" pýta sa Samuel a spokojne sa rozhliada po miestnosti. Jediné starosti mu robí piliňák, ktorý si upravil sám. Mimochodom piliňák je pec na piliny. V obývačke je len preto, aby nezamŕzala voda v novom WC a sprche.
V dome je aj ďalšia izba. Najmenšia, ale najdôležitejšia. Samuel vlastne už dva roky býva v jedinej izbičke asi 4x3 metre s dvomi posteľami a pecou na drevo. Nedávno ju obložil kúskami z javorového dreva, ktoré sám napílil. To vraj kvôli izolácii. Pýchou izby a vlastne aj samotného Samuela sú prikrývky a vankúše z pravej ovčej vlny a veľký televízor Grundig. Kúpil ho pred niekoľkými týždňami za 5 tisíc korún vo výpredaji.
Budúcnosť je jasná....
Samuel má jasnú predstavu o svojej budúcnosti. V strelnici zostáva doživotne a momentálne sa pripravuje na dôchodok. "Dostanem dosť veľké odstupné, budem poberať dôchodok okolo 17 tisíc korún, pracovať s drevom a splácať starý dlh," predstavuje svoje vízie Samuel a so smiechom dodáva: "Celý život som nič nerobil, tak idem do dôchodku, aby som konečne niečo začal robiť!" Všetko má pripravené. Nakúpil staré stroje, pílu, hobľovačky a chce vyrábať dosky. Sám.
Krátka správa o strachu
Aj napriek tomu, že Samuel súdil Černáka, paradoxne z neho strach nemá. Občas vraj stretne na ulici jeho ľudí, tí ho slušne pozdravia a idú po svojom. "Nechcel by som sa stretnúť s tromi policajtmi, ktorých som odsúdil. Tuším sú už na slobode. Tí by ma boli schopní aj zastreliť," tvrdí Samuel. Inak si sudca strach nepripúšťa. Málo ľudí vie, kde býva a chránia ho psy. Hovorí, že keby ho niekto chcel zlikvidovať, nepomohlo by mu, ani keby býval vo väznici. Samuelova filozofia je jednoduchá, ale jasná: "Verím v osud, ale osudové situácie nevyhľadávam!"
Majetkové priznanie
- Strelnica (ešte nemá list vlastníctva)
- Chata (dedičstvo, ešte nedokončená, vykradnutá)
- Nissan Patrol (18-ročný)
- Bankový účet (2 tisíc korún)
- 2 psy
- 3 mačky
Daniel Vražda
Foto – Ján Krošlák
