V piatok boli ovce akési nesvoje. Nervózne pobehovali z miesta na miesto a Dunčo mal s nimi viac roboty ako premiér s rozhádanou koalíciou.
"Čo je dnes s tými ovcami?" čuduje sa Kubko. "Pašu si nevšímajú, len ako politici z jednej strany na druhú prebiehajú."
"Možno aj myslia ako politici, aerodynamicky," húta Maťko. "Kam vietor, tam plášť..."
"Nemuseli sa zblázniť do politiky akurát teraz, keď fúka tak silno," šomre Kubko. "Ešte sa nám voľakde zatúlajú."
"Nekuvikaj," hamuje ho Maťko. "Veď Dunčo robí zázraky ako premiér. Pozri, za kopcom objavil ďalšiu skupinku... No ale keď chceš, ideme ovce spočítať."
Valasi rátali raz, rátali druhý raz a potom ešte niekoľkokrát. No výsledok bol vždy rovnaký. Dve ovečky sa kdesi stratili ako Mikyho dôvera k šéfovi národného nebezpečného úradu i frontovému ministrovi.
"Ty zaženieš stádo do košiara a ja idem pohľadať tie dve stratené," rozdelí úlohy Kubko.
Keď sa Maťko s ovcami na salaš vrátil, bača Ondro zalomil rukami a s tlčúcim srdcom sa išiel presvedčiť či sa nestratila práve tá jeho. Aj on bol totiž estét a obdivovateľ pekných a sladších vecí rovnako, ako teraz za mrežami sediaci a už takmer bývalý manžel známej poslankyne ľudového košiara. Rozdiel bol len v tom, že tomu sa páčila jemná blondínka, kým Ondrovi ostrihaná ovečka. Našťastie, bača dopadol lepšie ako podnikateľ. Ovečka ho neopustila a vrátil sa aj Kubko.
"Počul som, že nejaké ovečky sú v meste, na námestí," vysvetľuje bačovi. "Ale tam bola len kopa ľudí. Tieto dve som našiel až cestou na salaš."
"Vidím, že nechápeš rozdiel medzi ovečkami na námestí a v košiari," hovorí bača. "Nože si daj rýchlo za pohárik, potom sa ti v hlave rozjasní!"
Milan Kelemen
