Zhŕňali peniaze, kde sa len dalo – údajne žiadali aj „odstupné za frajerku“
Jozef, ako tvrdia ľudia z jeho okolia, bol šikovnejší ako jeho mladší brat Miro. Možno preto nielen pre seba, ale aj pre brata vybavil živnosť na podnikanie v oblasti stavebníctva. Prakticky všetko však riadil sám. Možno by sa mu aj bolo darilo, veď o tvrdú robotu, kde sú základnými pracovnými nástrojmi krompáč a lopata, nebola núdza. A keď bolo treba, Jozef neváhal dať konkurenčnej firme alebo jej majiteľovi aj nejaké „všimné“, aby získal objednávku.
Podozrivé faktúry
V prvom prípade, ktorý je na začiatku podvodu, figuruje 50 000 korún. Pôvodne vraj hovorili o 250 000 Sk a táto okrúhla suma sa objavila aj v dokladoch Jozefovej, teda vlastne Mirovej firmy. Mirova robota bola jednoduchá: stačilo podpisovať doklady, aby dobre zarobil. Spomínaná suma nebola jedinou. Nečudo, že daňovníkom udreli do oka faktúry a platby v hotovosti za zemné, výkopové a búracie práce, ako aj za obchodno-sprostredkovateľskú činnosť pre štyri rôzne firmy v úctyhodnej sume viac ako dva milióny korún. Pri kontrole sa zistilo, že tieto firmy žiadne peniaze neprijali! Daňový podvod ako vyšitý. Štát sa naraz stal chudobnejším o 907 270 Sk. Hoci ani vzájomná konfrontácia s majiteľmi dotknutých firiem neobjasnila, kto doklady podpisoval a opečiatkoval, na trestnom skutku to nič nemení. Ani takto ľahko zarobené peniaze však Jozefovi nestačili. Pre dvoch priateľov vystavil potvrdenie, že uňho pracujú a zarábajú v priemere 10 000 korún mesačne a vďaka tomuto potvrdeniu sa ľahko dostal k hifi-vežiam a televízoru, pričom zaplatil len akontáciu a prvú splátku. A hoci v čase, keď už cítil, že sa nad ním sťahujú čierne mračná, časť dlhu zaplatil, ani tu sa nevyhol trestnému stíhaniu.
Frajerka za 100 000 korún?
Kalich zdanlivej hojnosti sa prelial v jeden chladný deň. Vtedy vzal Jozef do auta svojho kamaráta, ktorý tiež nebol policajtom i sudcom neznámy, ako aj ďalších dvoch chlapov. Čo sa skutočne v noci dialo v aute a na odľahlých miestach, ťažko popísať. Poškodený mladík na súdnom pojednávaní totiž svoju výpoveď v podstate odvolal.. Všetko však nasvedčuje tomu, že Jozefov kamarát, zhodou okolností takisto Jozef, žiadal od mladíka sto tisíc korún. Bolo to „odstupné“ za frajerku alebo to bolo obyčajné vydieranie? Padli tam len facky, alebo bol „argumentom“ nôž či dokonca pištoľ? Mal záujem ľahko prísť k peniazom niekto tretí - mladíkov kamarát? Odpovede na tieto otázky sa rôznia a nevyjasnila ich ani vzájomná konfrontácia. Súd mohol pristúpiť k vyneseniu rozsudku až po niekoľkých pojednávaniach. Jozefa uznal vinným a k doterajším štyrom trestom mu pribudol ďalší v dĺžke tri a pol roka nepodmienečne. Jeho brat Miro, ktorý „iba“ podpisoval doklady, vyfasoval tri roky a ďalší Jozef, ktorý sa postavil do roly žiarlivca alebo vydierača, dostal dva a pol roka. Dvaja muži, ktorých Jozef údajne zamestnával a s ktorých pomocou podviedol leasingovú spoločnosť, vyviazli tentoraz s podmienečnými trestami.
(cky)
