Banská Štiavnica - Mathew Crawford z Inštitútu umenia v Chicagu v týchto dňoch skúma židovský cintorín v Banskej Štiavnici. Cintorín so vzácnou vstupnou bránou - domom smútku Ciduk Hadin je značne poškodený. Zo vzácnych náhrobných kameňov stojí už iba niekoľko, väčšia časť je pováľaná a porozbíjaná. S vandalizmom v praxi sa Mathew stretol hneď počas prvých dní svojej stáže. Keď skúmal náhrobky v odľahlom cintoríne na vrchu Frauenberg, vtrhla sem skupina výrastkov. Začali do neho hádzať kamene a rôzne predmety a prípad riešila aj mestská polícia. Práve odľahlosť cintorína sa podpisuje v značnej miere na jeho postupnom ničení. Pred rokmi prišlo k paradoxnej situácii. Zarastený a zabudnutý cintorín sa rozhodli aktivisti zo Stromu života očistiť od kríkov a náletových krovín. Odkryli tak náhrobky a cintorín pokosili. Vtedy sa začali problémy s vandalizmom. Kríky hroby totiž aspoň čiastočne chránili.
Vznik židovského cintorína v Banskej Štiavnici nie je možné datovať presne. Do 19. storočia však Židia mali zákaz usadiť sa v banských mestách. V roku 1867 sa zmenili dovtedajšie platné zákony o Židoch a boli zrovnoprávnení s ostatnými obyvateľmi Rakúsko-Uhorska. Prvé židovské rodiny prišli do Štiavnice už v nasledujúcom roku. Po útlme baníctva práve židovskí podnikatelia rozbehli v meste čulý priemyselný a obchodný život. Mnohé známe osobnosti sú pochované na miestnom cintoríne. Alexander Erdes založil továreň na obuv, Jakub Hell obchodný a úverový ústav, Koloman Ungar továreň na drevené výrobky. Mesto malo neologickú synagógu, rituálny kúpeľ mikvu, židovskú školu, pôsobilo tu pohrebné bratstvo Chevra Kadiša. Pred druhou svetovou vojnou žilo v Štiavnici približne 450 Židov.
Projekt výmenných stáží sa realizuje v rámci aktivít Icomosu a Academie Istropolitana Nova. V Štiavnici sa tak ocitol stážista zo zahraničia už po šiesty krát. Mathewa, ktorému v Štiavnici hovoria po domácky Maťo, mapovanie židovského cintorína nadchlo. Je to prvý židovský cintorín, ktorý skúma, preto preštudoval množstvo literatúry s touto tematikou a navštívil aj Osvienčim. V týchto dňoch dokončuje presný zoznam náhrobkov a chystá sa zamerať vzácny dom smútku, postavený v orientálnom štýle. Nie je to jednoduchá záležitosť, mesto mu už na tento účel objednalo plošinu. Po dokončení svojej výskumnej práce, odovzdá súbornú prácu o cintoríne pamiatkovému úradu v Banskej Štiavnici, centrálnemu archívu v Bratislave a mestu Štiavnica.
Ako nám povedala Katarína Vošková, vedúca Krajského pamiatkového úradu - pracoviska Banská Štiavnica, prínos jeho stáže môže z hľadiska záchrany cintorína znamenať mnoho. V prípade, že sa na záchranu cintorína nenájdu prostriedky, bude práca M. Crawforda cenným archívnym materiálom. Najideálnejšou možnosťou by však bola záchrana cintorína. Pamiatkári chcú v tomto smere spolupracovať aj s ústredným zväzom židovských náboženských obcí. V tom prípade by bolo potrebné zakonzervovať existujúce náhrobné kamene, dať ich na svoje pôvodné miesto, obnoviť ciduk hadin, vytvoriť v ňom stálu expozíciu histórie židovstva v meste a zabezpečiť objekt pred vandalmi.
Kveta Fajčíková
Foto - Ján krošlák
