Keď bača Ondro vedno s valachmi po namáhavom dni konečne k večernej vatre zasadli, od únavy hodnú chvíľu ani fľašu borovičky otvoriť nevládali.
"Dneska som narobený ako politik," preruší ticho Kubko.
"Ach, ty Kubo sprostý, ty hlava barania," hnevá sa bača. "Kde si počul, že politici by boli od roboty takí unavení ako my po celodennom trmácaní sa po grúňoch a dojení tristo ovečiek? A kto nám dreva narúbe, navarí, operie, syra a žinčice narobí, oštiepky vyúdi, há. Azda voľáky politik?"
"Veď sa už toľko nehnevajú," bráni si brata Maťko. "Kubko myslel, že politici robia najviac, lebo hovorca pána premiéra povedali, že ich šéf môžu pracovať kdekoľvek, aj keď sú mimo vraj pracujú, aj na bicykli pracujú..."
"Len či je to aj pravda," krúti pochybovačne hlavou bača. "Na bicykel som si zo svojho bačovského platu ešte nenagazdoval, či sa dá na ňom voľačo robiť teda neviem. Ale keď je človek mimo, ako U škuľavého Gejzu po trinástej borovičke, robiť by už nemal naozaj nič. Možno tak v parlamente alebo vo vláde sedieť, to áno, ale na bicykli v žiadnom prípade..."
"No dobre," uznáva silu bačových argumentov Maťko, ktorý sa už neraz na vlastnej koži presvedčil, že keď je raz mimo, aj každá robota je mimo. Čo by aj ovečky od hladu pokapali.
"No ale taký politik pracuje aj na dovolenke," nedá sa Kubko. "Toť si jeden na Ukrajinu okrem manželky aj kopu roboty zobral. A my veru na dovolenke nerobíme."
"Tak to máš teda pravdu, Kubko môj. My veru na dovolenke nerobíme. My sa okolo ovečiek od Ďura do Mitra, tu hore na salaši krútime a v zime sa o ne v maštali staráme. My veru na dovolenke nerobíme..."
"A čo si myslia, prečo politik pracuje vždy a všade?" neprestáva dobiedzať Kubko.
"To by si sa musel opýtať jeho alebo jeho hovorcu, lebo politik pri toľkej robote ani hovoriť nemá kedy," húta bača. "Ale podľa mňa robí vždy a všade preto, lebo počul recept storočnej jubilantky na dlhovekosť: Robota, robota a ešte raz robota...!"
"Fíha," zhíkne Maťko. "Potom tu budeme mať ešte celé roky tých istých, a to sme sa tešili, že konečne prídu nejakí noví a lepší."
"Veď stále prichádzajú noví a lepší," hovorí bača. "Pred piatimi rokmi na nás vychrlila celú lávu sľubov sopka a čo z jej občianskeho porozumenia zostalo?"
"Prezident," doplní pohotovo Kubko.
"No a pred rokom prišiel rovno do vládneho košiara nový občan," nenechá sa prerušiť bača. "A priniesol aj nového ministra hospodárstva i zdravotníctva. Žeby sme sa mali odvtedy lepšie?"
"Veru nie," nenamieta Kubko. "Aj pivo je drahšie, aj cigarety..."
"Teda predsa len nič nové," mieni bača. "Iba ak to, že na predsedu nového košiara ktosi nažaloval, že ho kedysi vydieral.
"A hovorí ten svedok pravdu," zaujme debata opäť aj Maťka.
"To veru neviem," prizná sa bača. "Možno ani nie. Veď na výsluch prišiel ozbrojený a vo dvoch autách ho sprevádzala policajná ochranka, hoci tvrdí, že sa bojí už len Pána Boha. Pred kým ho teda policajti chránia? To vyzerá akosi dvojtvárne."
"Ako postoj pána prezidenta, že súhlasí s obsahom zákona, ktorý nepodpísal?" zvolá víťazoslávne Kubko.
"Dosť už politiky," zakročí rázne bača. "Radšej z koliby dones tretiu fľašku. Aby o nás ľudia nehovorili, že sme dvojtvárni. Nie sme predsa politici..."
Milan Kelemen
