Brezno - Prvým januárom tohto roka nadobudol účinnosť zákon, doplňujúci dôvody pre zastavenie výplaty prídavku na dieťa rodičom resp. osobe, ktorej bolo dieťa zverené do opatery. Ide o prípady preukázateľného zanedbávania povinnej školskej
dochádzky. Podľa evidencie Okresného úradu, odboru sociálnych vecí Brezno, do
konca školského roka 2002/2003 zaznamenali 23 prípadov záškoláctva v okrese. To znamená, že všetkých dvadsaťtri žiakov vymeškalo viac ako 15 hodín v mesiaci
bez hodnoverného ospravedlnenia. Najviac detí (19) „blicovalo“ v samotnom Brezne.
Povinnosť využiť financie výlučne na nákup školských potrieb, na úhradu za stravu
v školskej jedálni, cestovného alebo na iné potreby, ak súvisia s výživou a
výchovou dieťaťa, pripadla tzv. osobitným príjemcom, spravidla obecným úradom.
Už samotný fakt, že nenahlasujú okresnému úradu čísla účtov, na ktoré sa im majú
financie odvádzať nasvedčuje, že sa svojej novej úlohe bránia. Výsledky po polroku
fungovania pravidiel v okrese, kde je záškoláctvo v absolútnej prevahe problémom
rómskych rodín, nevzbudzujú optimizmus. Odzrkadľujú celkovú situáciu v tomto
smere a stále len čiastkové riešenie akútneho celospoločenského problému.
„Ak je nápravou veci spokojnosť rodičov s tým, že prídavky do rúk síce nedostanú
ale zbavili sa často „neprekonateľných“ povinností, môžeme doplnok zákona považovať za plus. Vieme veľmi dobre, ako by s peniazmi naložili,“ hovorí Jana
Medveďová, samostatná radkyňa OÚ Brezno. Na celkový efekt opatrenia, od ktorého sa v praxi očakáva kvalitná spolupráca medzi zainteresovanými, no predovšetkým na zodpovednejší prístup rodičov k výchove a vzdelaniu detí, si zrejme treba nejaký čas počkať. Šesťmesačné skúsenosti doposiaľ potvrdili iba zvýšený tlak na administratívu. Konkrétne: Dvom pracovníčkam OÚ, odboru sociálnych vecí Brezno, z ktorých každá má na starosti 1300 žiadostí o prídavky na deti, pribudla so zanedbávaním povinnej školskej dochádzky ďalšia kôpka agendy.
„Zhromažďovanie rôznych potvrdení, nám uberá čas pre prioritnú, čoraz naliehavejšiu sociálnu prácu v teréne. Množia sa napríklad prípady týrania detí.“
V súvislosti s otázkou, či je vôbec možné, aby evidovaný počet 23 záškolákov
v okrese Brezno zodpovedal realite, J. Medveďová uvádza : „Nezodpovedá, a
obávam sa, že dlho ani nebude. Dôvodom sú výhražné signály. Starostovia
poznajú svojich ľudí. Vedia, že by nemuselo ostať iba pri slovách, keby sa pokúsili
záškolácku štatistiku upresniť.“
Alžbeta Kyselová