Banská Bystrica - Nezisková organizácia Agentúra podporovaného zamestnávania (APZ), ktorú založilo mesto Banská Bystrica v spolupráci s Občianskym združením Divadlo z pasáže, má za sebou dva roky činnosti. "Dôvodom na jej vznik bola najmä snaha poskytnúť na trhu práce rovnosť príležitostí aj pre ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou," povedal riaditeľ APZ Peter Barin. "Keď je totiž človek na trhu práce znevýhodnený zo zdravotných dôvodov, prináša mu to aj ďalšie nevýhody. Nielenže si ťažšie nájde zamestnanie, ale je aj dlhodobo nezamestnaný, má teda nižší príjem, atď. Čiže k jednému znevýhodneniu, zdravotnému, mu tak pribúdajú ďalšie. V praxi sa tomu snažíme zabrániť tým, že ľuďom so ZPS poskytujeme podporované zamestnávanie."
Ide o komplex služieb, ktorých cieľom je podporovať záujemcov o prácu tak, aby si ju našli alebo pokiaľ ju už majú, aby si ju udržali. "Naši klienti sú ľudia, ktorí majú nejaké zdravotné postihnutie a my im pomáhame hľadať vhodné zamestnanie," hovorí P. Barin. "Chodia k nám dobrovoľne, naša starostlivosť je bezplatná. Zároveň spolupracujeme so zamestnávateľmi, ktorí majú voľné pracovné miesta a radi by ľudí so ZPS zamestnali. Ak zamestnávajú vyše dvadsať ľudí, takáto povinnosť im totiž vyplýva aj zo zákona. Ak ju nesplnia, platia penále Národnému úradu práce (NÚP), ktorý z týchto peňazí financuje napr. chránené dielne."
S NÚP, ktorý je jej hlavným donorom, agentúra úzko spolupracuje. Hlavný rozdiel v činnosti je v tom, že ľuďom poskytuje podporované zamestnávanie, čiže individuálny prístup, ktorý nekončí ani potom ako klient nastúpi do nového zamestnania. Pracovnú asistenciu mu totiž agentúra poskytuje aj naďalej. V agentúre majú skúsenosti i so zamestnávateľmi, ktorí sa na nich obrátia sami, lebo chcú zamestnať ľudí so ZPS. Podľa P. Barina však väčšina zamestnávateľov ani poriadne nevie, kto je to človek so ZPS. Informovanosť je v tomto smere na nízkej úrovni a široká verejnosť si pod pojmom zdravotne postihnutý automaticky predstavuje človeka na vozíčku alebo mentálne postihnutého. Vo veľkej väčšine prípadov však ide o ľudí, na ktorých to na prvý pohľad vôbec nevidieť. V agentúre sa teda snažia "presviedčať" zamestnávateľov, aby takýchto ľudí vzali do práce. "Robotu spravia tak ako zdraví, pretože človeka so ZPS sa vždy snažíme umiestniť na také miesto, kde ho zdravotné postihnutie nahendikepuje," tvrdí P. Barin. Zamestnávateľ má z toho navyše viaceré výhody - nemusí platiť penále, štát mu poskytuje daňové úľavy a firme, ktorá zamestnáva zdravotne postihnutých to vylepšuje imidž. Prečo potom nemálo zamestnávateľov takýchto ľudí prijímať nechce? Mnohým z nich vraj chýbajú o tejto problematike najzákladnejšie informácie, ďalší si uvedomujú riziko, že zamestnávanie zdravotne postihnutého človeka so sebou prináša riziko jeho častejšej práceneschopnosti. Hlavnou nevýhodou je však to, že výpoveď takémuto zamestnancovi môžu dať len so súhlasom NÚP. "To sa snažíme zmeniť aj my. Napohľad sa síce zdá, že sme tak proti ľuďom so ZPS, ale som presvedčený, že keby to z legislatívy vypadlo, tak im to naopak pomôže. Takéto výpovede totiž NÚP podpisuje len veľmi zriedkavo a práve to je jeden z najčastejších argumentov, ktoré proti nám zamestnávatelia používajú," uviedol P. Barin.
Počet záujemcov o spoluprácu s APZ stúpa. V prvom polroku mala agentúra v starostlivosti 59 klientov, z toho 46 s priznaným polovičným a troch s plným invalidným dôchodkom. Desiati z nich získali nové pracovné miesto, dvaja si ho udržali a traja stratili.
Milan Kelemen