Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Peter Holka oživil štyristo rokov starý príbeh prekliatej lásky

Keď niekoho sťal kat, bola to krásna, čistá smrť..

Prekliatie je názov najnovšej knihy slovenského prozaika Petra Holku. Majstrovsky v nej rekonštruuje príbeh spred takmer štyristo rokov. Príbeh lásky mladučkej dievčiny Kataríny Wolfgangovej a jej milenca, bohatého ťažiara Eliáša Probnera z Ľubietovej, objavil Peter Holka v archívnom zázname o rokovaní mestského magistrátu ľubietovského v roku 1637. „Love story“ zo 17. storočia spisovateľa zaujala. K napísaniu príbehu ho však podnietila až víchricou vyvrátená stará lipa na dvore jeho chalupy v ľubietovskej osade Podlipa. Je presvedčený, že „jeho“ lipa s týmto príbehom súvisí.

Skryť Vypnúť reklamu

Námety na tvorbu ste doteraz čerpali zo súčasnosti. Čo vás podnietilo hrabať sa v starých kronikách a hľadať inšpiráciu v archívoch?

„Ja som naozaj nikdy nepísal historické knižky a predpokladám, že ani nebudem. A toto „vybočenie“ mi dalo veľmi veľa práce. Musel som študovať dobové reálie, konzultovať s odborníkmi. Ale pravdupovediac, v ľubietovských archívoch som sa nehrabal. Čerpal som najmä z knižky ľubietovského farára Jána Handzu, ktorý v roku 1941 vydal Dejiny evanjelického zboru augsburského vyznania v Ľubietovej. V stati o miestnom súdnictve som našiel kratučkú, asi trojriadkovú zmienku o štrnásťročnej Kataríne Wolfgangovej. V apríli roku 1637 ju sťal kat za to, že skántrila novorodeniatko. Zároveň sťal aj jej matku Žofiu, ktorá jej pritom pomohla. „Autor“ dieťaťa, Eliáš Probner, dostal pokutu 120 zlatých. Bola to v tom čase nesmierne veľká suma.“

Skryť Vypnúť reklamu

Takže ju, mladučkú, sťali, jej matku tiež a on, starý, sa vykúpil zlatými a žil si pokojne ďalej... Myslíte, že to bolo spravodlivé?

„To je pravda, že ich sťali a že on bol sviniar, ako sa vyjadrila pani Vilma Jamnická, krstná mama mojej knihy Prekliatie. Povedala – to bol ale sviniar, ako ju zvádzal, ako sa jej nahý ukazoval... Možno je ten príbeh pre naozaj krutý, veď popraviť niekoho v štrnástich rokoch je strašné. Dnes by sa nič také nemohlo stať, hoci dosť často v médiách čítame o matkách, ktoré skántrili svoje deti... V tom čase ľudský život nemal takmer nijakú cenu. Kto na to mal, mohol sa z trestného činu vykúpiť. Taká bola vtedy justícia. Dalo sa vykúpiť. Volalo sa to homágium. Eliáš Probner, napokon, nebol vrahom. Bol otcom dieťaťa. Vrahom bola Katarína a jej matka. Zadusili to dieťa vankúšom. No neviem. Bol to spravodlivý trest? Poprava sťatím bola ešte celkom milosrdná. Najkrutejšie bolo obesenie na hák. Zaživa! Keď niekoho sťal kat, bola to krásna, čistá smrť!“

Skryť Vypnúť reklamu

Spomenuli ste, že toto vaše „vybočenie“ do histórie vám dalo zabrať...

„No áno, napríklad v scéne, v ktorej som prvýkrát zviedol Eliáša Probnera a Katarínu do postele, som v rukopise napísal, ako jej vyzliekal nohavičky. Taká hlúposť! Ako som sa dozvedel, našťastie som konzultoval s vynikajúcou odborníčkou na históriu odievania pani Magdalénou Zubercovou, nohavičky sa začali nosiť až v devätnástom storočí! Muži to mali voľakedy jednoduché, však? Vyhrnuli ženám košele a bolo... Mal som tiež skvelého odborníka na baníctvo, Jozefa Vozára z Podunajských Biskupíc.“

A nedala vám tak trochu zabrať aj samotná Katarína? Vo svojej knihe myslíte a konáte v prvej osobe ženského rodu. Hovoríte ústami mladej zaľúbenej ženy.

„Máte pravdu. Dala mi zabrať. Niekedy som sa tak vžil do svojej „úlohy“, že som už len čakal, kedy dostanem menštruáciu.“

Celým príbehom sa vinie lipa. Prečo práve lipa?

„V Ľubietovej je osada Podlipa, kde máme chalupu. V tejto osade žilo pár baníkov, pomocníkov v baniach. Rovno nad Podlipou je veľa štôlní. Dá sa tam aj vopchať a poloziť si v nich. Pravda, je to riskantné, občas tam niekoho aj prisype. V roku 2000 vyvrátila víchrica lipu, ktorá rástla v našom dvore. Stalo sa to v predvečer sv. Cyrila a Metoda, vetrisko prišiel nečakane. Tá lipa bola stará hádam aj štyristo rokov, ako píšem v knihe. A možno ju naozaj vysadil Eliáš Probner. Musel ju vysadiť, aby sa dostal z chorôb, lebo po poprave Kataríny naňho doľahli všetky možné nemoci a on sa z nich nevedel vystrábiť. Jedna veštica mu poradila, aby vysadil stromy, ktoré mala rada jeho Katarína. Vysadil lipy. No a tie po takmer štyristo rokoch na Podlipe vyvrátilo. Boli prekliate!“

Prekliatie je vaša trinásta kniha. Má trinásť kapitol, vyšperkovaných tajomnou mágiou, poverami, kliatbami i čarami... Ste poverčivý?

„Viete čo? Stále si hovorím, že poverčivý nie som, ale pre istotu... Poklepem po dreve. Trinásť kapitol som neplánoval, pôvodne ich bolo dvanásť. Trinásta vznikla na základe reakcií ľudí, ktorým som dal čítať rukopis. Keď som sa dostal k tejto trinástej knihe a napočítal v nej trinásť kapitol, zdalo sa mi trinástok priveľa. Rozprával som sa o tom sa pani Vilmou Jamnickou, veď ona je známa slovenská astrologička, a ona mi povedala, že trinástka v tomto zmysle nie je nešťastím. Znamená smrť, ale smrť v tom význame, že sa niečo skončí a niečo nové začína. Ale ako vravím, nie som poverčivý, aj keď... V poslednom čase, keď niečo robím obklopujem sa vecami, ktoré by mi mohli pri tom pomáhať. Keď som napríklad robil predchádzajúcu knižku Výhľad zo zvonice, ktorej dej sa odohráva pri mori, celý počítač som mal obložený morskými mušľami... No a keď som písal Prekliatie, musel som mať pri sebe niečo z medi. V jeden pekný deň som si na banskobystrickom námestí kúpil veľmi pôvabný prívesok upletený z medeného drôtu. Zavesil som si ho na krk, keď som začal písať a chráňboh, keď som si ho zabudol trebárs v Ľubietovej! Týždeň som v Bratislave nič nenapísal. Takže... naozaj nie som poverčivý.“

Čo asi tak na vašu knihu vravia Ľubietovčania?

„Sused mi neraz povedal, pred tebou človek aby sa bál otvoriť ústa, lebo hneď sa nájde v tvojej knižke. Sú tam i reálne postavy, moji susedia, s ktorými som vykopával peň. Rudo Snopko a Stano Lamper, to sú mená dnešných Ľubietovčanov. Ale i ďalšie. Možno poznáte Vladimíra Olerínyho, známeho hispanistu, prekladateľa. Aj on má korene v Ľubietovej. Našiel som v tých kronikárskych záznamoch meno Mateja Olerínyho, ľubietovského kováča. Dostal sa tam preto, že hrozne ubil svoju ženu, ktorá tancovala v pivovare. Mestský magistrát, ktorý ho súdil usúdil, že dobre spravil, keď ju stĺkol, lebo žena sa nemá čo opíjať a tancovať... Pán Oleríny sa veľmi potešil, že jeho predok sa dostal do knihy...“

Takže susedské vzťahy v Ľubietovej sú zatiaľ dobré.

„Keď sa tam zberáme, deň vopred zavoláme susedovi a on nám v chalupe zakúri. A vlani v lete ma naučil, ako si mám zaviazať šnúrku na montérkach. Ono, neviem či to viete, ale je to celá veda uviazať šnúrku tak, aby montérky nepadali. Ja som si to furt na mašličku uväzoval a furt som bol, prepytujem s holým zadkom. Tak ma to učil. Bol som grambľavý a nešlo mi to, on bol však trpezlivý. Zrazu sa len zháčil a vraj, preboha, čo to tu robím, veď ty to zas niekde napíšeš! Moja žena, keď nás videla, ako tam stojíme a naťahujeme si jeden druhému tie šnúrky, sa išla popučiť od smiechu.“

Ako sa ide ku vám na Podlipu?

„Okolo ľubietovského družstva doľava, alebo okolo katolíckeho kostola peši dohora tou strminou a potom doprava po poľnej ceste. Za pätnásť minút som dolu v krčme. Naspäť, po tej istej ceste, mi to trvá asi hodinu. Vždy keď sa ide naspäť, je to akosi dlhšie...“

Zakaždým, keď idete do Ľubietovej, zastavíte sa aj v Banskej Bystrici. Kedysi ste tu žili a pracovali.

,,Od roku 1978 som asi šesť rokov pracoval v redakcii Smeru, vtedy denníka krajského výboru. Rád si na tieto časy spomínam, aj keď som sa s Bystricou nerozišiel práve najlepšie. Miestni atamani mi tu vtedy narobili kopu problémov. Poviem, vám, takých tupých funkcionárov akých vtedy mala Bystrica, nemal asi nikto! V Smere však v týchto „mojich“ časoch bola vynikajúca partia. Mal som tú „smerácku sešlost“ naozaj veľmi rád.“

Anna Gudzová

Foto – Jaroslava Badániová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  2. Home (ale aj) Office
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  2. Bezbariérové vozidlo
  3. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  4. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Zelená Bratislava
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Ruža zmeny
  9. Úpravy automobilov pre ZŤP
  10. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 762
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 142
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 758
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 721
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 201
  6. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 884
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 9 907
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 089
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 075
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 979
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Marek Penksa dal vo vrcholovom futbale vyše 70 gólov. Nadviaže na neho syn Marco?

Pomník československým vojakom dokončili, slávnosť odsunula korona

Na zhotovení kópie pamätníka, ktorý nechali komunisti po Víťaznom februári rozobrať, sa podieľala slovenská aj česká strana.

Rooseveltova nemocnica

COVID - 19: V Banskobystrickom kraji najmenej nakazených

Z 27 prípadov v našom kraji bolo v okrese Banská Bystrica 12 prípadov a v breznianskom 6 prípadov.

Ilustračná foto - laboratórium

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?