Banská Bystrica - Peter Konder začal hokejovú kariéru v rodnej Banskej Bystrici, keď si v drese Iskry zahral aj najvyššiu súťaž. Ešte predtým kraľoval spolu so svojou hokejovou dvojičkou Michalom Longauerom v prvej lige, kde si vystriedali korunu najlepšieho strelca. Všetko bolo akýmsi odporúčaním prestúpiť do susedného Zvolena, ktorý roztáčal špirálu úspechov končiacu titulom majstra Slovenska. Peter následne po zisku zlatých medailí oslávil 30. narodeniny a začal rozmýšľať o zahraničnom angažmán pred konečným odchodom do hokejového dôchodku.
Vlani v zime bol na skúške v druholigovom nemeckom tíme Crimmitschau, spolu s manažérom zvažovali aj ponuky z Wolfsburgu, či českého Kladna, ale nakoniec súťaž vo zvolenskom drese dohral. V lete však už prišiel konkrétnejší záujem zo škótskeho Edinburghu, kde aj odohral celú sezónu v drese miestnych Capitals. ,,Dostal som ponuku od agenta, zbalil som sa a išiel za kanál La Manche," lakonicky skonštatoval P. Konder. Predtým rokoval so Zvolenom o predĺžení zmluvy, ale nakoniec sa nedohodli. ,,Hovorili, že chcú omladzovať káder a nakoniec z toho nebolo nič."
O finančných podmienkach v Edinburghu sa vyjadril, že Rusko to určite nie je. ,,Tam sa nechodí za veľkým zárobkom. Skôr ma lákalo ísť do Veľkej Británie, vidieť novú krajinu a hlavne sa zdokonaliť v anglickom jazyku. Veľmi sa mi to nepodarilo, lebo som nebol sám od nás a viac sme rozprávali rodnou rečou," dodal P. Konder. Slovenskí športoví fanúšikovia si vedia predstaviť ostrovný futbal, možno aj rugby, ale hokej je ďaleko za horizontom ich záujmu. ,,Desaťčlenná najvyššia súťaž je postavená na cudzincoch, ktorých môže byť v mužstve až osem. Je tam plno hlavne Kanaďanov, ale aj Fínov, Švédov a Rusov. Ak však chce hrať nejaké mužstvo o špicu, k zahraničným hokejistom potrebuje dobrých domácich Britov. Tí, čo ich mali, hrali o titul. V našom klube boli traja Česi, dvaja Kanaďani a Slováci. Ďalším bol Cingel z Martina. Nemali sme však kvalitných Britov a aj keď sme sa dostali do play off, v prvom kole sme vypadli a celkovo skončili na šiestom mieste."
Peter nazbieral počas 36 kôl základnej časti 55 bodov v kanadskom bodovaní, čím bol najlepší v Capitals a v lige ôsmy najlepší. ,,Snažili sme sa o útočný technický hokej pre divákov, lebo v útoku sme boli vlastne Čecho-Slováci a v bráne sme mali českého gólmana Kudrnu zo Znojma. Aj tam platí, že dobrý brankár je polovica úspechu. Kanaďania samozrejme priniesli prvky tvrdého hokeja spojeného aj s bitkami. Keďže sme nemali v kádri vyloženého bitkára, alebo tzv. ochrancu, museli sme sa brániť sami. Hneď v prvom kole sme hrali proti tímu Halls, ktorí mali až osem bitkárov a už pri nástupe sme tušili skôr rugbyový duel. Nakoniec sme ich zdolali, lebo viac sedeli na trestnej lavici a využili sme presilovky."
Prvá liga Veľkej Británie sa hrá iba cez víkend, v sobotu hrá mužstvo napríklad vonku a v nedeľu hostí doma ďalšieho súpera. V strede týždňa hrajú pohárové stretnutia a celkovo v sezóne absolvuje hokejista približne 55 zápasov. ,,Stalo sa, že v sobotu sme išli cez celú Britániu do Cardiffu, v noci sme sa vrátili domov a v nedeľu nastúpili proti inému tímu. V pondelok sme potom prakticky celý deň prespali," dodal P. Konder. O regeneráciu hráča sa klub stará iba tou formou, že mu zaplatí fitness centrum mimo štadióna, v ktorom je k dispozícii aj sauna a masáže.
O futbalových fanúšikoch z Ostrovov sú známe aj negatívne veci, akí sú hokejoví? ,,Nepamätám si nijaké výtržnosti na žiadnom štadióne. Počas zápasu si aj niečo zakričia, ale nakoniec zatlieskajú aj súperovi. Po zápase sme chodili sa najesť do reštaurácie a tam mohli za nami prísť Spolu sme si dali pivo a oslávili víťazstvo. Bol som prekvapený, že ich malé štadióniky s kapacitou 1000 - 1500 ľudí bývali väčšinou zaplnené a ľudia sa chodili vyslovene baviť. Každý tím má približne päťsto naozaj skalných, ktorí cestujú aj vonku a klub im poskytuje rôzne výhody. Doslova si ich hýčkajú, lebo z nich žijú. Necítili sme nejaký veľký tlak a ani vedenie klubu, ktoré zastupoval v jedinej osobe Scott Neil, majiteľ, manažér a tréner, nás netlačilo do víťazstiev za každú cenu. Hlavný cieľ bol postup do play off a ten sme splnili."
Vstupné na zápas sa pohybuje okolo pätnásť libier (900 Sk) a keď ide na hokej celá štvorčlenná rodina, tak minie vlastne z týždenného priemerného platu , ktorý sa pohybuje od 200 do tristo libier, približne štvrtinu. ,,Celkom sa mi páčilo brať výplatu každý týždeň. Má to výhodu, že keď sa vám ju podarí rýchlo minúť, nečakáte dlho do ďalšej. O Škótoch sa hovorí, že sú chladní, či žgrloši, ale nie je to pravda. Robia od pondelku rána do piatku večera a cez víkend sa zabávajú. A to poriadne. V piatok večer sú puby plné a pivo tečie riekami. Vyplýva to aj z toho, že u nich nie je problém so zamestnaním, po strate jedného si rýchlo nájdu ďalšie. A ešte v niečom ma prekvapili. V novembri, keď sme chodili už v bundách, stretávali na uliciach ľudí v tričkách a dokonca bosých. Akoby nezaregistrovali zmenu ročného obdobia," uzavrel P. Konder, ktorý s hokejom ešte nekončí, ale kde bude hrať v ďalšej sezóne ešte nevie.
MIRO GREŠKO