Pohronský Inovec - Neobyčajnú zvieraciu symbiózu vytvoril krkavec s mladou laňou v horárni lesníka Milana Dobiaša pod Pohronským Inovcom. Veľký čierny krkavec Fric sa občas rád povozí lani Katke na chrbáte. Keď to urobil prvý krát, ostala laň vyplašená, dnes si už na vtáčieho kamaráta zvykla. Sem - tam ju síce nahnevá, keď ju Fric ďobne silným zobákom do chrbta, a vtedy sa ho snaží striasť, ale inak ho zvykne povoziť bez okolkov. Ako nám povedala manželka lesníka pani Zdenka Dobiašová, obe zvieratá sa k nim dostali v podstate rovnako - mali poranené nohy. " Katke zrejme niekto pri kosení vysokej trávy zaťal do nohy. Vzali sme ju domov, že ju ošetríme a už tu ostala. Máme ju už dva roky a veľmi si na nás zvykla, aj keď je to poriadna beťárka. Niekedy nám aj ujde do dediny. Minule, keď som bola po ňu, ani nechcela ísť domov. Musela som jej dať povrázok a ťahať ju", hovorí pani Zdenka. Aj krkavec sa dostal do rodiny náhodou. Syn Dobiašovcov študuje poľnohospodársku univerzitu v Nitre a založil tam chovnú stanicu pre zranených dravcov. Poraneného Frica priniesol domov a ten si tu zvykol. Najradšej maškrtí cukríky, pani Zdenke priletí za sladkosťou aj na ruku. Je prítulný, niekedy si však neodpustí ďobnutie do ruky, alebo zozadu do nohy. Hoci je to pre neho zábavka, dotyčného to poriadne zabolí. Najzvláštnejšie na vtákovi sa Dobiašovcom zdá, že krkavec akoby sa učil napodobniť niektoré slová. Podobne ako papagáj. Hoci už pátrali aj v knihách, či niečo podobné nie je u krkavca možné, nič také neobjavili.. Táto vlastnosť sa prisudzuje iba papagájom. Napriek tomu sú v horárni presvedčení, že Fric vie niektoré sústavy hlások a slov zopakovať. S horárňou sa odmieta rozlúčiť. Pokúšali sa ho už po vyliečení aj vrátiť do chovnej stanice, no s neomylnou vtáčiu intuíciou sa vrátil do horárne pod Pohronským Inovcom.
Kveta Fajčíková
Foto - Ján Krošlák