Keď nezamestnaní oslávili Sviatok práce a po celodennom sedení v krčmách si k pivu sadli aj večer, na salaši pod Horným grúňom si bača Ondro s valachmi posadali okolo vatry. V kolibe mali síce na zahriatie zásoby ešte hojné, veď od Ďura, kedy ovečky na pašu vyhnali, uplynul sotva týždeň, ale Kubkovi ani Maťkovi do reči stále nebolo.
"Vari vám dvom Anča s Gizelou chýbajú, že ste ticho ako pred útokom medveďa na košiar plný ovečiek?" opáči bača, keď valasi akosi pridlho potichu sedia, do ohníčka hľadia, iba čo si občas borovičky rovno z fľašky uchlipnú.
"Prestanú už bača s tými ženskými," ozve sa konečne Maťko. "Veď dobre vedia, že sme na tom rovnako ako oni s Eržou. Po zime sme všetci radi, že si tu konečne od nich trošku oddýchneme. Ale ruky si od dojenia necítime, za týždeň sme si ešte nezvykli. Už teraz sa bojím ranného dojenia..."
"...a ja zas ranného prebúdzania," skočí mu do reči Kubko. "Čo ak sa zase prebudím sám?"
"A s kým by si sa chcel prebudiť, keď ženy sme na salaš nezobrali tak ako naši vojaci do Kuvajtu, há?" čuduje sa bača.
"Bača, veď im už Maťko vysvetlil ako sme na tom so ženami. Teraz by som skôr potreboval, aby sa so mnou ráno prebudilo aj moje svedomie," začne, ale nedokončí myšlienku Kubko.
"Keď si už povedal á, nože povedz pekne aj bé. Ako naše ovečky," vyzve ho bača. "Lebo, aby som pravdu povedal, akosi ti nerozumiem, hoci som tento rok ovečky na pašu už jedenaštyridsiaty raz vyháňal."
"Nuž, akože by som im to," ošíva sa Kubko. "Keby sa ráno prebudilo aj moje svedomie, mohol by som sa s ním poradiť..."
"Zase si to nedopovedal," tuší už dáku čertovinu bača. "O čom sa už len chceš tu, hore na salaši, radiť akurát s vlastným svedomím?"
"Opýtal by som sa ho, či nemá výhrady voči tomu, že toľkým ovečkám naraz cecky obchytkávam," prezradí svoje tajomstvo konečne Kubko. "A ak áno, dojiť budú musieť sám, lebo aj Maťko by výhradu svedomia uplatniť mohol. On je už dokonca ženatý a jeho Gizka mala minule výhrady, keď ho pristihla ako susedovu Kamilu obchytkáva akurát tam, kde ovečky pri dojení. A ani výhovorka, že je to choroba z povolania mu nepomohla. Dodnes ho ľavé líce bolí. Veru, bača, ak sa nám prebudí svedomie..."
Tentoraz stratil reč bača. Keď si však poriadne logol borovičky, vrátila sa mu nielen reč, ale aj triezve uvažovanie.
"Ak nechcete, aby vás boleli všetky líca, musíte sa s tým svojím svedomím dohodnúť voľajako inakšie. Jeho výhrady musíte zrušiť ako poslanec Grambľavý svoj návrh na obmedzenie poslaneckej imunity a punktum," neznesie žiadny odpor bača. "Moje svedomie by malo veľké výhrady, keby si nemohlo pospať len preto, lebo by som musel dojiť vo dne v noci."
"Dobre teda, my si dáme na naše svedomie pozor," kapituluje konečne Maťko a pošúcha si nenápadne líce. "Nech sa svedomie prebúdza radšej policajtom, ktorých zo založenia zločineckej skupiny obvinili."
"Možno tým len voľáko chceli pomôcť občanom. Veď ich minister Peťko tvrdí, že z policajta musí vyžarovať jasné posolstvo - občan, som tu pre teba."
"V tomto prípade to platí asi tak ako keby nám ovce pásť medveď pomáhal," hovorí bača. "Ale s borovičkou si musíme pomôcť sami. V tom nám tá potvora, našťastie, nepomôže."
Milan Kelemen
