Banská Bystrica - Osemročnému Kolomanovi z Veľkého Krtíša skutočné utrpenie paradoxne skončilo až po tom, čo prišiel pri amputácii o obidve nohy. Niekoľko týždňov predtým ako sa dostal s omrzlinami nôh II. a III. stupňa do nemocnice, už Koloman vôbec nechodil a sťažoval sa na veľké bolesti. Rodičia mu posledné dni fialovočierne nohy balili a vkladali do teplej rúry, chlapcovi sa však už nedalo pomôcť. Lekári tvrdia, že keby sa prípad nedostal na verejnosť, mohli rovnako skončiť aj Kolomanovi štyria súrodenci.
"Povedal som, aby ma zobrali do nemocnice, že ma bolia nohy a je mi zima, nešli sme nikde. Spával som nahý na sánkach a koženom matraci, bola mi veľká zima," spomína na bývanie s rodičmi v špinavom byte so zamrznutými oknami malý Koloman. Po domovej prehliadke sa objavili zarážajúce fakty. Podlahy v chodbe a pred kúpeľňou boli zamrznuté, deti mali iba 4 až 5 kusov oblečenia. Dvojročný Adrian štyri vrátane čapice.
Hygiena v byte a podmienky, v ktorých žili deti boli podľa svedkov otrasné. Deti boli špinavé, zavšivavené a niektoré mali svrab. Umývali sa len dvakrát mesačne, aj to v lavóre so studenou vodou, pretože v kúpelni voda zamrzla. Na pravidelné lekárske prehliadky, ani očkovania sa deti vôbec nedostali. Svedectvá lekárov, ktorí prišli niekedy s deťmi do styku, boli otrasné. Len malý Jarko bol trikrát hospitalizovaný pre podvýživu, rovnako ako jeho sestra Adriana.
Otázkou zostáva prečo dávno nekonali pracovníci sociálneho odboru z Veľkého Krtíša, ktorí aj podľa zistenia súdu zanedbali svoje povinnosti a nekontrolovali účelnosť vyplatených sociálnych dávok a hlavne nereagovali na upozornenia a oznámenia detskej lekárky.
Za starostlivosť, ktorú venovali rodičia svojím piatim deťom, ich Okresný súd vo Veľkom Krtíši odsúdil za týranie na 7,5 roka nepodmienečne. Obidvaja vrátane prokurátora sa odvolali. Verdikt banskobystrického senátu je jednoznačný. Výšku trestu potvrdil, naviac rodičov odsúdil do III. nápravnovýchovnej skupiny. Miroslav a Kristína B. prijali rozsudok apaticky, bez emócií.
Daniel Vražda
Foto – Ján Krošlák