Banská Bystrica - Po zavedení školného budú musieť slovenské domácnosti zmeniť štruktúru svojich výdavkov. Priemerná domácnosť vynaloží na základné potraviny, odievanie a bývanie polovicu svojich výdavkov
pričom výška úspor je zanedbateľná. Z celkových výdavkov na jedného člena domácnosti tvoria v súčasnosti výdavky na vzdelávanie 0,5 percenta. Ak sa zvýšia náklady na vzdelávanie, rodina ich bude musieť vykrývať na úkor iných
potrieb. V práci Viaczdrojové financovanie vysokých škôl to uvádza doktorand Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Štefan Hronec. Autor odporúča, aby množstvo peňazí, ktoré školy získajú zo štátneho rozpočtu, ovplyvňovala hospodárska opodstatnenosť školy (20 %), jej kvalita (40 %) a počet nezamestnaných absolventov (40 %). Kvalita by vyplývala z hodnotenia Akreditačnej komisie, hospodárska opodstatnenosť zo štruktúry zamestnanosti v hospodárstve SR. Nefinancoval by sa tak rast odborov, ktorých podiel v ekonomike sa zužuje. Ide napríklad o poľnohospodárstvo a veterinárne lekárstvo. Najviac nezamestnaných absolventov v roku 1999/2001 mali podľa štúdie Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Pritom ročné výdavky na študenta v rokoch 1998/99 boli najvyššie práve na UVL Košice, keď dosiahli 201.080 Sk. V rámci Študentského vedeckého fóra Ekonomickej fakulty UMB sa financovaniu vysokých škôl venovala aj Andrea Martinková, ktorá poukázala na model vysokoškolského štúdia v Estónsku. Školné sa platí až po absolvovaní školy formou päťročných odvodov z príjmov vo výške 5,0 až 6,5 percenta. Študent tak
zaplatí za skutočný prínos, ktorý mu škola poskytla, škola je motivovaná k úspešnému zamestnaniu absolventov, systém automaticky sleduje mieru inflácie či rozmach jednotlivých profesií.
(SITA)
