"Konečne sa už blíži Veľká noc," vzdychol si bača Ondro, keď vedno s valachmi Kubkom a Maťkom za stôl v krčme U škuľavého Gejzu zasadli.
"Prečo si to myslia," čuduje sa Kubko. "Veď vonku metelica zúri a v noci mrzne tak, že keby ma Anča nezohrievala..."
"Zadrž, Kubko, zadrž, žiak môj radostný. Podrobnosti si nechaj pre Aničku," hamuje ho bača. "Keby si sa radšej do televízora pozrel alebo novinky si prečítal, vedel by si, že sviatky jari sa už nezadržateľne blížia, lebo Zajac už zase od radosti vyskakuje."
"A prečo by mal veľkonočný zajac od radosti vyskakovať, keď vonku stále sneží," nechápe ani Maťko.
"Nuž preto, lebo parlament zákon o reforme zdravotníctva už druhý raz schválil," vysvetľuje bača.
"A načo už druhý raz?" nie je Maťkovi stále všetko jasné. "Veď už na prvý raz pán minister tvrdili, že zákonom zavedené poplatky nemajú za cieľ financovať zdravotníctvo z peňazí pacientov."
"Takže lekári budú platiť nám?" opáči nesmelo Kubko.
"Ach, ty Kubo sprostý," hnevá sa bača. "Ty hneď každému naletíš. Samozrejme, že platiť budeme my, obyčajní ľudia. Práve preto museli ten zajacov zákon schvaľovať dvakrát, lebo náš najvyšší je na strane chudobného človeka a takéto zákony vždy vracal."
"Aj ja som vracal, keď som sa včera z krčmy vrátil," hovorí Maťko. "Ale Gizela nespomínala, že by v tom nejaké zákony našla..."
"Možno aj niečo našla, len to nikomu neprezradila, lebo je to tajné," snaží sa bratovi pomôcť Kubko. "Asi by z nej aj dobrá šéfka tajnej služby bola."
"Pomaly, Kubko, pomaly," krotí valachovu iniciatívu bača. Maťkova Gizka nemá na takú dôležitú funkciu potrebnú kvalifikáciu."
"Veď jej nič nechýba," nedá sa Kubko. "Aj podľa brata má všetko čo taká ženská potrebuje a Maťko ako jej muž to musí vedieť najlepšie."
"A veru nemá," neustúpi bača. "Pri ženách sa síce o veku hovoriť nemá, ale akurát roky sú to, čo Gizke najviac chýbalo na konkurze na šéfa tajnej služby. Ona totiž jednoducho sedemdesiat rokov ešte nemá."
"Ahá, tak preto potom vládna koalícia povedala, že ten nový šéf tajných bol z tých, čo prichádzali do úvahy najlepší, lebo sedemdesiat mal len on jediný," pochopí konečne Kubko.
"To nie je všetko," zastane sa šedín na hlave hlavy tajnej služby bača. "Pán priemer prezradili, že najvyšší spomedzi tajných vie dokonca aj to, čo treba urobiť ako prvé, druhé a tretie."
"No a čo," hodí rukou Maťko. "My v krčme vieme nielen to, čo treba urobiť ako prvé, druhé a tretie, ale aj štvrté, šieste, piate, deviate... No jednoducho až po dvanástu borovičku."
"A keď zatneme sekeru, trúfneme si pustiť sa aj do druhého tucta," naparuje sa Kubko.
"Netreba to zase preháňať," brzdí rozbehnutých valachov bača. "Niekto by si mohol všimnúť, že voľáko mnoho utrácame a možno by sme aj majetkové priznania potom odovzdávať museli."
"Nemuseli, veď ako poslanci by sme sa vyhovoriť mohli, že sme tlačivo stratili, boli chorí alebo, že sa bojíme ich zneužitia," má naporúdzi riešenie Kubko.
"A ešte by sme aj v televízii mohli povedať, že svet sa kvôli tomu nezrúti," doplní brata Maťko.
"Nerečni toľko, a dones ešte po poháriku, kým sa naozaj ako Saddámova socha nezrúti," zakončí rázne debatu bača.
Milan Kelemen
