Banská Bystrica - Vedenie štátneho podniku Lesy SR, ktorého obchodovanie s drevom momentálne preveruje polícia, uplatňovalo zvláštne praktiky pri výbere spoločnosti na dodávku softvéru pre informačný systém. Na základe rozhodnutia vedenia Lesov SR získala zákazku na programové vybavenie pre podnikový informačný systém firma, ktorá ponúkala najnevýhodnejšie podmienky.
Keďže na štátne lesy sa nevzťahoval zákon o verejnom obstarávaní, ešte v roku 2000 vytvorili 7 člennú výberovú komisiu, ktorá posúdila výhodnosť ponúk. Komisia do užšieho výberu posunula tri firmy, na základe rozhodnutia vedenia generálneho riaditeľstva Lesov SR však zákazku v celkovej hodnote vyše 15 miliónov korún získala banskobystricko- žilinská firma, ktorá sa vo vyhodnotení objavila až na poslednom mieste. Aj dva dni po spornom rozhodnutí vedenia štátneho podniku výberová komisia jednoznačne potvrdila svoje odporúčanie pre brnenskú firmu, ktorá ponúkla najlepšie podmienky pre dodanie softvéru.
Kontrola ministerstva hospodárstva na margo dodávky softwéru konštatovala, že nebol síce porušený žiadny zákon, ale prekvapilo ju, že vedenie ignorovalo názor účelovo vytvorenej komisie. Podľa správy kontrola preverovala aj podozrenie z klientelizmu a tvrdí, že "predložené dokumenty a rozhovory s pracovníkmi podozrenie nevyvracajú". Zároveň kontrola z ministerstva konštatovala, že program ani po dvoch rokoch nespĺňal požiadavky a potreby informačného systému v zmysle súťažného návrhu.
Vedenie štátneho podniku Lesy SR podobne postupovalo aj pri nákupe hardvéru pre sieťové prepojenie. Tento raz neurobil ani formálne výberové konanie a zmluvu uzatvoril priamym výberom. V prípade zákazky v hodnote okolo 20 miliónov korún, mohol tento spôsob podľa odborníkov výrazne ovplyvniť ponuku dodávateľa.
Zodpovedný pracovník na základe ceny a skúseností vybral pre dodávku hardvéru dve firmy. Najlepšia ponuka popradskej spoločnosti sa pohybovala vo výške do 20 miliónov korún. Aj napriek odporúčaniu vedenie Lesov SR rozhodlo, že sa k obchodu dostane tretia, bratislavská spoločnosť, a to aj napriek tomu, že jej ponuka bola o milión korún vyššia, ako ostatné. Prípad zaujímavého nákupu hardvéru neskôr pokračoval a znamenal ďalšie náklady pre štátny podnik. Dodatkom ku kúpnej zmluve spoločnosť zvýšila cenu hardvéru na 21,6 milióna, teda o vyše 1,5 milióna korún.
Bratislavská firma následne dostala od Lesov SR ďalšiu, takmer 28 miliónovú zákazku na dodávku ďalších komponentov, hoci sa znova objavili aj nižšie cenové ponuky. Celková hodnota obchodu s bratislavskou firmou, ktorá mala neskôr údajne problémy s realizovaním zmluvy, sa vyšplhala na vyše 49 miliónov korún. Kontrola podľa našich informácií konštatovala, že finančné prostriedky neboli v tomto prípade využité hospodárne a efektívne.
Lesom sa v predchádzajúcom období darilo míňať štátne peniaze napríklad aj na rekonštrukcie poľovníckych zámočkov. Tak napríklad v Topoľčiankach, ako ukázala aj kontrola Najvyššieho kontrolného úradu, uzatvorili zmluvu na rekonštrukciu s firmou s najnevýhodnejšou ponukou. Zmluva bola dokonca podpísaná tak, že umožňovala dodávateľovi kedykoľvek upravovať výšku maximálne stanovenej ceny. Výsledkom bolo desať dodatkov ku zmluve, ktoré zvýšili maximálnu cenu prác o 14,3 milióna korún.
Ešte veľkorysejšie sa k súkromnému sektoru postavili lesníci pri rekonštrukcii kaštieľa v Palárikove, kde sa dodatkami cena zdvihla prestavby na 60 miliónov, teda o 30 miliónov korún. Trenčianska firma síce bola vybraná na základe verejnej súťaže, ale nie je možné zistiť, či súťaž bola transparentná. Z lesov sa totiž záhadne stratila časť dokladov, týkajúca sa práve priebehu verejnej súťaže. Len pre ilustráciu, bez 3 miliónov bola rekonštrukcia kaštieľa hradená zo štátneho rozpočtu, teda z peňazí daňových poplatníkov.
Daniel Vražda
