Banská Štiavnica, Bohunice - Dvadsaťjedenročný Trnavčan Maťo prišiel kvôli drogám o všetko. Manželku, dvojročného syna, byt. Už ako trinásťročný začal koketovať s alkoholom a marihuanou. Na tvrdé drogy prešiel, keď sa zamiloval. Jeho budúca žena ich brala tiež. Dnes je čistá a venuje sa synovi. Jej muž to však nezvládol. ,,Viem, čo som im spôsobil. Bolo mi jedno, že nemáme na mlieko pre dieťa, že beriem veci z domu, aby som mal na drogu. Chodil som po rodine a od všetkých som si požičiaval peniaze. Bola zo mňa troska", spomína. Dnes si od drogy odvyká v resocializačnom zariadení Pahorok v Bohuniciach. Nezisková organizácia vznikla pred štyrmi rokmi a poskytuje komplexné služby v oblasti doliečovania drogovo závislých chlapcov. ,,Keď k nám Maťo prišiel, bol vo veľmi zlom zdravotnom stave a nedokázal už súvislo rozprávať", hovorí riaditeľ Pahorka Štefan Hacaj. Zariadenie, ktoré vybudovali s pomocou Protidrogového fondu dnes lieči 10 mladých mužov od 18 do 26 rokov. Väčšina z nich bola závislá na heroíne a pervitíne. Pobyt trvá od štrnástich mesiacov až do dvoch rokov podľa toho, ako sa klient dokáže vyrovnať sám so sebou a so svojim problémom. Musí prejsť štyrmi fázami, počas ktorých sa učí viesť nový život." Systém práce je založený na komunite rodinného typu, ktorá žije pevným režimovým životom. Jeho súčasťou sú pracovná terapia, individuálna a skupinová terapia, rodinná terapia", hovorí Štefan Hacaj. Najťažšie je zvládnuť prvé týždne, keď sa ešte túžba po droge ozýva veľmi naliehavo. Vtedy každý nový člen Pahorka získava medzi ostatnými brata. Chlapca s rovnakým osudom, ktorý je už v zariadení dlhšie - v tretej, či štvrtej fáze. Väzby medzi nimi bývajú veľmi silné. Nie vždy sa dokáže chlapec s novou situáciou vyrovnať a v tom prípade môže požiadať o odchod. Dostane 24 hodín na to, aby mohol nad úmyslom popremýšľať a zmeniť ho. Odbornou garantkou projektu je doktorka Katarína Romsauerová z liečebne v Záluží, ktorá má s narkomanmi bohaté skúsenosti, supervízorom doktor Zabák. Stretávajú sa s rôznymi osudmi a rôznymi charaktermi. Býva to drina, ktorá nie vždy prinesie ovocie. Každý abstinujúci narkoman je však posilou pre celé zariadenie. ,,Základ, na ktorom staviame, je poznanie seba samého. Bez toho sa nedajú robiť ďalšie kroky", hovorí riaditeľ. Chlapci, ktorých už z reálneho života nezaujímalo okrem drogy nič, vedia po čase prať, variť, postarať sa o seba. Injekčné striekačky im v rukách nahrádza kuchárska kniha. V zariadení si totiž varia aj perú sami. Starajú sa o bohunický park a záhradu. V Pahorku platia prísne pravidlá. Dve kávy denne a maximum dvadsať cigariet. Akýkoľvek návrat ku droge znamená okamžitý odchod zo zariadenia. Chlapci to vedia a preto podobný prípad zatiaľ nemali. Denný režim, z ktorého nemožno vybočiť, či uliať sa. Niekedy je to nad sily najmä pre tých, čo sú na začiatku. Je to však jediná cesta, ako sa vrátiť k normálnemu životu a presvedčiť otrasené rodiny, že to myslia vážne.
Kveta Fajčíková
Foto - Ján Krošlák
