Keď sa po ôsmej borovičke v krčme U Škuľavého Gejzu bača Ondro z ničoho nič postavil a strelil Kubkovi poriadne zaucho, zavládlo medzi valachmi zdesenie.
"Bača, prečo?" dostal zo seba po chvíli Kubko, pridŕžajúc si opuchnuté líce.
"To si ty, Kubko?" čuduje sa bača, ktorý svojho valacha poznal až po hlase. "Prepáč, zmýlil som sa. Nevidel som ťa dobre v tom cigaretovom dyme. Myslel som si, že je to Hugo zo susedného salaša, čo sa nám vyhráža, že nás s pomocou vlkov a medveďov zo salaša pod Horným grúňom vyženie."
"Veď oni sú už ako tá americká raketa Patriot, čo namiesto irackého letúna britský bombardér Tornádo zostrelila," zastane sa brata Maťko.
"No len aby sa horšie nestalo," snaží sa zahrať vec do autu bača. "Na Slovensku by sme naozajstné problémy pocítili až v prípade teroristického útoku."
"A to už prečo?" spamätá sa konečne z facky aj Kubko. "Veď vydávanie plynových masiek by podľa šéfa civilnej ochrany trvalo len týždeň."
"Netrvalo, Kubko, veru netrvalo," nesúhlasí so svojím valachom bača. "Už na druhý deň by totiž nemal kto ani komu masky vydávať. Roboty vyše hlavy by mali len funebráci, pravda, ak by sa im ten prvý deň ušli masky..."
"Potom by sme sa na masky spoliehať príliš nemali," dumá Maťko.
"A čo nám teda zostáva?" nevie si rady Kubko. "Máme sa po chemickom útoku vari modliť, či čo?"
"Možno by pomohlo akurát to," súhlasí nečakane bača. "Veď sme národom kresťanským. Ešte aj taký ateista ako bol kováč Mišo tvrdí, že nie je za vojnu z mravných dôvodov, lebo je veriaci a so stanoviskom pápeža i celej katolíckej cirkvi sa plne stotožňuje."
"Naozaj je najvyšší čas, aby sme prestali ekonomicky podporovať krajiny, ktoré si nectia medzinárodné právo a hodnotu ľudského života," zacituje Maťko iniciátora výzvy za bojkot amerických výrobkov.
"Že sa konečne zobudil," hodí rukou bača. "Veď my tu v krčme amíkov ekonomicky nepodporujeme už celé roky."
"A to ich ako nepodporujeme?" stojí si akosi dlhšie na kábli Kubko.
"A dali sme si tu niekedy namiesto slovenskej borovičky americký burbon?" odpovedá nechápavému valachovi bača. "Vari ti treba spraviť inštruktážny seminár o najznámejších amerických výrobkoch, spojený s ochutnávkou, či kieho...?"
Lenže Kubko sa aj naďalej tvári akosi neisto, hlavou krúti a mútnymi očami nechápavo gúľa.
"Najlepšie ti to vysvetlím na príklade," hovorí bača. "Seminár sa robí vždy o niečom dôležitom. Napríklad pre poslancov zorganizovali inštruktážny seminár k predreferendovej kampani o vstupe do Európskej únie..."
"... myslia na ten, čo naň z tridsiatich pozvaných až piati poslanci prišli?" skočí bačovi do reči Maťko. "Tí ostatní si asi nemysleli, že je to príliš dôležité."
"To je ich chyba," obhajuje svoju teóriu bača. "Dôležité to určite bolo aspoň tak ako dojenie alebo strihanie našich ovečiek. Ale tie na rozdiel od pánov poslancov na takúto dôležitú akciu prídu vždy a všetky."
"Ako my do krčmy," zahlási konečne niečo rozumné aj Kubko.
"Ozaj, aby som nezabudol. Krčmár, nože dones ešte po jednej, aby nepovedali, že som škrob a nedávam ľuďom čo im patrí," objedná bača slovami bývalého trojnásobného priemera, ktorý svojim ministrom i sebe pochybným spôsobom odmeny rozdával.
Milan Kelemen