Žiar nad Hronom - Závod SNP v Žiari nad Hronom sa v poslednom období skloňuje predovšetkým s plánovaným prepúšťaním a nedávnou privatizáciou. Spojením so silnou privatizačnou skupinou - Penta sa predišlo konkurzu podniku. Ten naozaj reálne hrozil. ,,Každé ráno sme ako prvé zisťovali, či na nás niekto nepodal návrh na konkurz", hovorí generálny riaditeľ ZSNP a.s. v Žiari nad Hronom Ing. Jozef Pittner. Dnes sa v ňom vynára pocit, že málokto v závode a jeho okolí reálne posudzuje a doceňuje udalosti uplynulých mesiacov.
Prečo teda ten pocit? Pochopiteľný by bol skôr iný, spokojnosť s tým, že hrozba konkurzu je už zažehnaná...
V privatizácii v októbri minulého roku, získala akcie ZSNP od Fondu národného majetku SR naša zamestnanecko-manažérska spoločnosť - Žiarska hutnícka spoločnosť (ŽHS). No neboli sme dostatočne silní na to, aby sme splnili finančné očakávania fondu. Hľadanie partnera, ktorý by mal záujem o ozdravenie ZSNP bolo obdobím kontaktovania desiatok možných partnerov, kým sa vykryštalizoval ten reálny - Penta. Toto spojenie, nazývané aj manželstvom z rozumu pokračuje a je funkčné. Začali sme s nevyhnutnou komplexnou reštrukturalizáciou súčasne vo všetkých dôležitých oblastiach. V najbližších dňoch budú po analýzach určené hlavné oblasti podnikania, ktoré budeme ďalej rozvíjať a ostatné, prevažne obslužné činnosti redukovať, prípadne predávať. To je z ekonomického hľadiska tá najlogickejšia perspektíva. To je vlastne pokračovanie vo viacročnej stratégii, verejnosti známej ako Hliníková cesta. Reštrukturalizácia však prináša aj nepopulárne znižovanie stavu zamestnancov. A to je mimoriadne citlivá záležitosť. Nielen pre tých, ktorí odchádzajú, ale aj pre tých, ktorí zostávajú. Pre mňa je to rozpor medzi rozumom, ktorý núti k ekonomickému správaniu a citmi, ktoré plne chápu zásah do života ľudí, s ktorými tu desaťročia žijem a mnohých z nich veľmi dobre poznám.
Manažér, zvlášť, špičkový, si nemôže dovoliť pre stromy nevidieť les, lebo by mohol prísť o oboje. Situácií, ktoré to potvrdzujú, bolo už vo vašom závode viac, napríklad modernizácia výroby hliníka, zastavenie výroby v starej elektrolýze, vedenie závodu vo veľmi nepriaznivej finančnej situácii... Nevypestovali ste si odolnosť?
Nie, to asi nie je možné. Vždy veľmi intenzívne vnímam všetky stránky zmien, aj tie negatívne. Osud manažéra, to sú roky prekonávania niekedy až neskutočných prekážok na ceste za určitým cieľom a len chvíle, možno hodiny spokojnosti, respektíve zadosťučinenia, keď ho dosiahne. Kolotoč sa krúti k novým cieľom, na dosiahnutí ktorých veľakrát závisí ďalšia existencia fabriky. Súčasná situácia je takmer rovnako zložitá ako pred desiatimi rokmi, keď sa rozhodovalo o samotnej existencii výroby hliníka. Rozostavaná modernizácia výroby hliníka, nedoriešené financovanie, tlak veľkej časti verejnosti, ktorá tejto výrobe nedávala žiadne perspektívy. Aj vtedajší generálny riaditeľ konštatoval, že: ,,s tou stavbou musíme skončiť".
Je známe, že pri rozhodovaní ste ako vtedajší riaditeľ pre obchod a výrobu hlasovali proti nemu.
O rok nato mi funkciu generálneho riaditeľa odovzdával so slovami - teraz si tú modernizáciu dokonči! A ja ti ako minister zo všetkých síl pomôžem. Bolo treba zohnať peniaze, presviedčať verejnosť a veru aj vlastných spolupracovníkov, ktorí vtedy nechápali, že na dokončení modernizácie vlastne závisí osud celého závodu. Výsledkom tejto, vyše 9 miliardovej investície je dnešné Slovalco, a.s., ktoré patrí medzi najmodernejších svetových výrobcov hliníka, ktoré napríklad vlani vyrobilo hliník a polotovary z neho za takmer 11 miliárd korún. V súčasnosti svoju kapacitu rozširuje o tretinu.
Ale modernizácia zaťažila ZSNP, a.s., 3,5 miliardovými úvermi, čo znamenalo sústavný nedostatok finančných prostriedkov a z toho dôvodu aj zabrzdenie rozvoja materskej spoločnosti. Stálo dokončenie modernizácie za to?
Jednoznačne. Bez výroby hliníka nemal závod šancu do budúcnosti. Dnes by už pravdepodobne neexistoval. Časť úverov sme neskôr reštrukturalizovali a dnes je už závod aj po privatizácii. Vyriešené sú tri najväčšie problémy závodu v období po zmene spoločensko-ekonomických podmienok.
Nie je to dôvod na optimizmus?
Samozrejme, že áno. Posledný z nich - privatizácia sa vyriešil len nedávno a zmeny, ktoré priniesol do diania v závode sú veľmi rýchle aj preto, že privatizácia sa stále odďaľovala. V závode sa z roka na rok zhoršovala situácia a dnešná rýchlosť nových majiteľov v reštrukturalizácii je opodstatnená. Ozdraviť a zvýšiť výkonnosť ZSNP a.s., je v súčasnosti najdôležitejšie pre jeho ďalšiu existenciu. Aj teraz som presvedčený, že toto je jediný možný spôsob záchrany a to bez ohľadu na to, kto je majiteľom závodu.
(eta)
