Zvolen - S trochou smelosti, aj s ohľadom na súčasné pomery zvolenského futbalu, môžeme nazvať príchod útočníka Petra Gajana do celku MFK prestupovou bombou. Okrem toho, že ide o nesmierne cenného futbalistu s obrovským potenciálom skúseností, môžeme toto tvrdenie podporiť aj faktom, že takýto prestup po osi dvoch rivalov bojujúcich o postup do III. ligy, sa jednoducho nečakal. Ekonomika však dnes nepustí a aj do tohto zaujímavého transferu prehovorila výraznou rečou. Futbal v Revúcej sa topí v ekonomických problémoch, zvolenskí funkcionári neváhali osloviť vytúženú posilu a tak Peter Gajan už tretí týždeň zarezáva v novom pôsobisku. Pokiaľ sme spolu dobre rátali, Zvolen už je jeho deviatou zastávkou počas pestrej futbalovej cesty. Sympatický, 34-ročný dlháň teraz pendluje medzi svojím bydliskom v Revúcej a zvolenským štadiónom, kde našiel dočasné ubytovanie. Rodák z Hranovníc v popradskom okrese sa ešte pred touto sezónou tešil na boje o postup v drese Revúcej, teraz dúfa, že sa bude smiať spolu so Zvolenčanmi.
Povedzte úprimne, nie je vám ľúto, že ste opustili Revúcu? Veď ju už pomaly môžete považovať za svoje mesto...
,,Určite mi to nebolo jedno a musím priznať, že som odtiaľ neodchádzal s ľahkým
srdcom. Dnes už však prešli socialistické časy, keď ste mohli byť doma, slušne
zarábať a žiť bez väčších starostí. V Revúcej nám niekedy koncom januára funkcionári povedali, aká je situácia a že si môžeme hľadať nový angažmán. Mňa a niektorých ďalších hráčov financovala istá firma, ktorá však skončila a tak som musel svoju situáciu riešiť. Dostal som štyri ponuky z druhej a tretej ligy, nakoniec mi však zo všetkého najlepšie vyšiel Zvolen. Dôležité je, že sa tu o niečo hrá. Bojovať o nič niekde v strede tabuľky by ma nebavilo."
Máte ešte nejaké správy o tom, ako to v Revúcej vyzerá v týchto dňoch?
,,Spolu so mnou odišli ďalší traja hráči základnej zostavy a ostali iba chlapci, ktorí tam majú zabezpečené zamestnanie. Som v kontakte s tamojším trénerom, ktorý mi
povedal, že v príprave to chlapcom celkom ide, len majú problém dávať góly. Do
začiatku jarnej odvety je každopádne ešte dosť času, dosť vecí sa môže zmeniť."
Aké máte dojmy z nového pôsobiska?
,,Pomaly sa učím mená všetkých hráčov. Kým som sem prišiel, poznal som iba
Banskeho, Kučeru a trochu aj Grajciara a Sudimáka. Mužstvo je v každom prípade
schopné hrať dobrý futbal a postúpiť do III. ligy. Strata na Revúcu nie je veľká. Zatiaľ som sa dohodol na spolupráci do konca sezóny, potom bude záležať najmä od toho, či sa nám podarí postúpiť."
Mnohí futbaloví fanúšikovia si vás pamätajú ešte z pôsobenia v Podbrezovej, kde ste odvádzali niekoľko sezón dobré služby. Dá sa povedať, že v drese Železiarov ste strávili najkrajšiu časť svojej kariéry?
,,Na Podbrezovú spomínam najradšej z toho dôvodu, že tam fungovalo všetko na
špičkovej úrovni. Bol to jediný z mojich klubov, kde panovalo vynikajúce ekonomické zázemie. Dodnes tam mám priateľov medzi hráčmi a veľmi dobre vychádzam aj s členmi vedenia. Bol som tam maximálne šťastný. Keď sa mi však narodil druhý syn, chcel som sa mu naplno venovať, lebo v prípade prvého to tak nebolo. Najmä preto som odtiaľ odišiel. Veľa mi však dalo viacero klubov, či už Hranovnice, kde som vyrastal, alebo Poprad."
Čo považujete za svoj vrchol v kariére?
,,V sezóne 1993/94 som celú jarnú časť hosťoval ako hráč Jelšavy v Dunajskej Strede.
V najvyššej súťaži sme skončili na 4. mieste a navyše sa prebojovali až do finále
Slovenského pohára, kde sme prehrali s Interom až na penalty. Počas toho polroka
som okrem iného strelil dva góly Slovanu, ktorého bránku hájil vtedajší reprezentant Laco Molnár. Stretával som sa s hráčmi ako Tittel, Kinder či Zeman, boli to pekné časy."
A čo zdravie, prekonávali ste v tomto smere nejaké krízové obdobie?
,,Počas mojej prvej štácie v Podbrezovej som si odtrhol meniskus a keď ma operovali, vniesli mi do kolena zlatého stafylokoka. Sedem mesiacov som musel pauzovať. Zatiaľ posledné problémy som mal vtedy, keď sa mi roztrhla brušná stena a hral som s tým polku sezóny. Teraz musím poklopkať na drevo, zranenia sa mi už dva roky vyhýbajú."
Dokážete odhadnúť, dokedy budete hrať futbal?
,,Až do dôchodku! (smiech). Niekedy sa celkom dobre bavím pri myšlienke, že chcú stavať na takom "starom" harcovníkovi, ako som ja. Ale na druhej strane, keď je chuť, dobrý prístup a zdravie, dá sa hrať na špičkovej úrovni dlho. Až v zrelšom veku si človek uvedomí, aké je to fajn živiť sa tým, čo je jeho koníčkom. A to je aj môj prípad."
Richard Budín
