Kremnica - Výtvarník kremnickej mincovne Štefan Novotný je autorom pamätnej medaily, ktorú vydajú k 675. výročiu jej založenia. Podnik je najstaršou mincovňou s nepretržitou prevádzkou nielen v Európe, ale pravdepodobne aj vo svete. Prevažná časť výroby dodnes beží v starej mincovnej budove, kde niektoré steny dosahujú hrúbku jedného metra. Medaila k výročiu, na ktorej je zobrazená mincovňa, jej symboly a mestský hrad, bude vyhotovená zo striebra so zlátením a v priebehu mesiaca si ju budú môcť zberatelia kúpiť. Ako nás informoval vedúci odboru marketingu Jaroslav Setnický, sadrový model medaily je dokončený a malo by sa začať s jej samotnou výrobou.
Prvá zmienka o razbe kremnických florénov pochádza už z roku 1335, vznik mincovne sa datuje o sedem rokov skôr. Začiatkom druhej tretiny 14. storočia dostalo kremnické zlato podobu dukátov. Ich rýdzosť bola len o niečo nižšia ako rýdze zlato. Rozhodujúci bol aj podiel kremnickej mincovne na mincovnej produkcii Rakúsko-Uhorska: podieľala sa na nej 50 percentami. a to napriek tomu, že v 18. storočí sa už mince razili aj vo Viedni, Prahe, Štajerskom Hradci, či Bratislave. Za prelomový v novodobej histórii sa považuje rok 1993. Bolo to obdobie, keď musela mincovňa v krátkom čase nabehnúť s novou slovenskou menou. Na rok 1993 ešte štátna banka československá plánovala obnovu celej centrálnej meny. Boli už pripravené aj nové motívy s novými parametrami. Politické pomery sa však zmenili a v lete 1992 banka stopla všetky zákazky súvisiace s federálnou menou. ,,V októbri sa začala ešte na platforme Štátnej banky československej pripravovať nová slovenská mena. V priebehu troch mesiacov sa zrealizoval návrh a 23. januára 1993 sa začala raziť nová mena. Vyrazili sme prvú desaťkorunovú mincu, čím sa spustila sériová výroba. Odvtedy mincovňa vyrazila pre NBS viac ako miliardu kusov mincí", hovorí J. Setnický. Mincovňa v nasledujúcich rokoch uspela vo veľkých medzinárodných tendroch. V Kremnici sa tlačili napríklad indické rupie, či bangladešské taky.
Kveta Fajčíková