Keď sa bača Ondro objavil v krčme namiesto baranice so širákom na hlave, neznamenalo to len predzvesť prichádzajúcej jari...
"No teraz už vyzerajú celkom ako francúzsky prezident Širák," privítajú svojho šéfa valasi.
"To nie je pravda," bráni sa Ondro. "To by som vaše názory o kandidovaní na baču za infantilné, ľahkovážne a nebezpečné považovať musel. A také voľačo ste odo mňa jakživ nepočuli. U nás si každý môže povedať čo chce, u nás je demokracia."
"Ale najväčšia demokracia je vraj v Košiari za demokratické Slovensko," zacituje podpredsedu tohoto nevedno či ešte stále najsilnejšieho politického subjektu Maťko.
"Máš ty pravdu," súhlasí Kubko. "Jedni tam tvrdia, že tkáčovci sú členmi košiara, druhí zase, že nie sú. Veru, väčšiu demokraciu nemá nikto."
"A veru veru má," buchne o stôl bača. "Veď sa len dobre pozrite okolo seba. Tu v krčme si každý nielen hovorí, ale aj pije čo chce. Jeden má pred sebou pohár borovičky, druhý vodku, tretí rum..."
"Z toľkej demokracie musia mať veru radosť aj v euroatlatických štruktúrach," poteší sa Vinco.
"Veď aj majú," pritakáva Maťko. "Ale pre zmenu nám vyčítajú, že popri veľkej demokracii máme ešte väčšiu korupciu."
"Veď nech netárajú," bráni slovenské záujmy bača. "Z tých veľkých, oných, bilbordov, či ako im to nadávajú, predsa dobre vieme, že korupcia pije krv. A kto už len na Slovensku pije takú zvláštnu tekutinu, há?! V slovenskej krčme veru skorumpovaného človeka nenájdu ani inšpektori OSN."
"Ale tí sú vraj cvičení na to, aby nič nenašli v Iraku," oponuje šéfovi Vinco.
"Majú to tam ťažké, Vincko môj," vyhne sa priamej odpovedi bača. "Asi ako Slovák, ktorý si má vybrať dôveryhodného politika. Jedného z opozičného košiara si síce vybralo vyše dvadsať percent opýtaných, ale podľa toho istého prieskumu je stále najdôveryhodnejší voľáky pán Žiadny."
"Ale prečo akurát jemu verí oveľa viac ľudí ako pánu prezidentovi, premiérovi aj ostatným pánom a súdruhom?" čuduje sa Kubko.
"Ťažká otázka," prizná bača. "Pánu Žiadnemu veria ľudia možno preto, že aj keď ho nikto nepozná, všetci dobre vedia, že neklame, nekradne ani nesľubuje dvojnásobné platy."
"A čo žena, deti, bratranci a sesternice? Nepodnikajú?" rastie zvedavosť valachov.
"Veru nie," potvrdí bezúhonnosť pána Žiadneho bača. "A práve preto nemôže byť ani politikom."
"A to už prečo?" nechápe stále Kubko.
"A čo by už len z takých bláznov politické strany mali?" odpovedá rečníckou otázkou bača.
"Ahá, tak preto potom jeden z politického košiara, čo sme dnes už spomínali, vyhlásil, že k odpadlíkom sa nepridá, lebo nechce zo seba na staré kolená blázna robiť," pochopí konečne aspoň čo-to Kubko.
"Zase si o politikoch nemysli len to najhoršie," hamuje ho bača. "Sú to ľudia ako my, ostatní. Majú svoje starosti, svoje lásky..."
"... aj jeden z tých odpadlíkov sa priznal, že dostáva ľúbostné listy. Dokonca od svojho šéfa alebo bývalého šéfa alebo ako to tam vlastne teraz majú zariadené," skočí bačovi do reči Maťko.
"Namiesto skákania do reči radšej skoč po pol deci. Nielen politici majú svoje lásky..." nezaprie bača svoj vzťah k borovičke.
Milan Kelemen