Kremnica - Novela zákona o zdravotnej starostlivosti vyvoláva obavy aj v psychiatrických nemocniciach. Pacienti s duševným ochorením sa totiž od klasických pacientov podstatne odlišujú. Odborníci z psychiatrickej praxe očakávajú, že táto osobitosť sa odrazí aj v pripravovanej novele. Riaditeľ psychiatrickej nemocnice profesora Matulaja v Kremnici Tibor Ďurian by na jednej strane platby za stravu a ubytovanie uvítal, lebo nemocnici by sa čiastočne zlepšila finančná situácia. Na druhej strane sa obáva negatívneho dopadu platieb na psychicky choré osoby. "Pozorne sledujeme diskusiu okolo novely. Zatiaľ sme tam však nenašli špeciálne usmernenia pre oblasť psychicky chorých", hovorí dr. Ďurian. Duševne chorí sa podľa neho od somaticky chorých pacientov odlišujú: "Mnohí z nich si nechcú pripustiť, že duševným ochorením trpia. A neradi nastupujú hospitalizáciu hoci je zväčša nevyhnutná. Ak sa k tomu pridajú platby môže to situáciu ešte skomplikovať", tvrdí riaditeľ. V psychiatrickej nemocnici sa liečia pacienti s rôznym charakterom ochorenia. Majú tu ľahšie psychózy ale aj chronických pacientov, toxikologické oddelenie a pacientov, ktorým súd nariadil ochrannú liečbu. Vo viacerých prípadoch môže trvať hospitalizácia niekoľko mesiacov a dokonca rokov. Náklady na rok hospitalizácie predstavujú približne 20 tisíc korún pre jedného z pacientov. Dĺžka pobytu pacientov je rôzna. Ľahšie psychózy sa liečia tri-štyri týždne, toxikologická liečba by mala trvať aspoň 6 týždňov, optimálne je však, ak je dlhá tri mesiace. V prípade ochrannej liečby a chronicky chorých to môže trvať roky. Z celkového počtu zhruba 240 pacientov má nemocnica 80-90 chronicky chorých alebo pacientov s ochrannou liečbou. Niektorí z nich sú zbavení svojprávnosti, mnohí z nich sú zo sociálne slabých pomerov. Je otázne, ako by sa zachovala rodina, ak by sa za hospitalizáciu chorého platilo. "Veríme, že v novele zákona tento problém nakoniec zohľadnený bude", konštatuje dr. Ďurian. Odborníci sa obávajú hlavne toho, aby sa v prípade odmietnutia hospitalizácie stav pacientov výrazne nezhoršoval. Rovnako je to aj pri platbe za recepty ak by chorý nechcel uhrádzať čiastku. Veľká časť pacientov je totiž dlhodobo odkázaná aj na medikamentóznu liečbu.
Kvetka Fajčíková
