Banská Bystrica - Sny sa menia na skutočnosť - tak by sa dala opísať súťaž West RACE DAY, ktorá niekoľkým šťastlivcom otvorila dvere do sveta Formule 1. Jej zásluhou sa bez pretekárskej licencie dostanete až do kokpitu Formule 1 a to za neuveriteľné tri mesiace, takto charakterizovala tento projekt známa postava zo zákulisia tímu West McLaren Mercedes Pavel Turek, ktorý má na starosti styk s verejnosťou a média.
Čo predchádzalo tomu, kým šťastný víťaz súťaže zasadol do vytúženého auta? Stovka slovenských záujemcov absolvovala prvé vyraďovacie kolo v motokárovej hale Indianapolis v Ivánke pri Dunaji, kde predvádzali svoje jazdecké kvality za volantom motokáry. Sitom prešlo len desať finalistov, medzi nimi aj dvojica Banskobystričanov - Michal Mikuš a Peter Džurdženík. Prvé kolo tejto akcie sa súbežne konalo v Česku, Poľsku, Slovinsku, Rusku , Maďarsku i v Nemecku a vybraní úchádzači z týchto krajín sa stretli začiatkom septembra na letisku v Brne. Jazda zručnosti na Mercedesoch triedy A,E a C dôkladne preverila ich kvality a zároveň preosiala medzinárodnú konkurenciu.
Veľký sen - zajazdiť si vo Formule 1 sa mohol splniť len jednému - víťazovi medzinárodného finále, ktoré sa uskutočnilo na Masarykovom okruhu v Brne. Naši zástupcovia však už medzi vyvolenými chýbali. Čo sa teda neskôr dialo v upršanom počasí na dráhe? Jazdilo sa na vozidlách AMG Mercedes s výkonom motora okolo 300 koní. Inštruktormi a zároveň odbornými poradcami boli jazdci série Nemeckých cestovných automobilov (DTM) - jej minuloročný víťaz Bernd Schneider, bronzový z roku 2001 Peter Dumbreck, vodič bezpečnostného spomaľovacieho auta v seriáli F 1 Bernd Mayländer, testovací jazdec West McLaren Mercedes Alexander Wurz a vicemajster sveta z roku 2001 David Coulthard. V hre bola účasť v sobotňajšom finále. Podstatná nebola rýchlosť, skôr išlo o vyrovnanosť v jednotlivých kolách, aby jazdci dosiahli čo najmenší rozdiel v časoch. Tejto úlohy sa najlepšie zhostil Richard Kaba, správca počitačových sietí z Prahy. Do štvorice finalistov sa dostal aj slovenský novinár Ivan Kelement z Bratislavy, ktorý píše o novinkách zo sveta hudby a filmu. Ďalej postúpil aj Gregor Hocevar, študent zo slovinskej Ljubľany a počítačový programátor Tomáš Foldi z Budapešti.
Na ďalší deň išlo do tuhého. Finalisti sa túžili posadiť do vozidla F1 McLaren Mercedes, v ktorom dvojnásobný majster sveta Mika Häkkinen vyhral dve VC. Atmosféra hustla. Nasledovala jazda na monopostoch Formule Renault, ktoré na rovinkách dosahujú rýchlosť 200 km za hodinu. Päť kôl určilo dvojicu, ktorá zvedie súboj o najvyrovnanejšie kolo na športových prototypoch prezývaných "placka". Do finále napokon postúpil Hocevar s Foldim. Kelement doplatil na nedorozumenie pri komunikácii s boxami a skončil štvrtý, bronzovú priečku obsadil Kaba. Hacevar síce jazdil lepšie časy na jedno kolo a neskôr ho označili za rýchlejšieho a dravejšieho jazdca, ale zo súboja na športových prototypoch vyšiel víťazne Foldi, ktorý mal menší rozdiel v časoch na jednotlivé kolá.
Blížilo sa vyvrcholenie súťaže. Vo vzduchu bolo cítiť napätie a obrovské očakávanie. Detský sen Tamáša Foldiho sa splnil. V striebornej kombinéze McLarenu sprevádzaný potleskom novinárov sa vydal na svoje prvé kolo v monoposte. Súčasní piloti Formule 1 na to v niektorých prípadoch čakajú aj desať - pätnásť rokov, jemu sa to podarilo za tri mesiace! S pokojom suveréna odkrúžil tri kolá po Masaykovom okruhu a za obrovského aplauzu mu odovzdali cenu víťaza - Modrú Vázu od tímu McLaren. ,,Myslel som si, že ovládať také silné auto bude veľmi náročné, ale nakoniec to bolo veľmi ľahké," podelil sa o svoje dojmy šťastný Foldi.
Tomáš Šperka
