Vyprovokoval ma váš komentár v Smere č.49 o kľúčovom probléme slovenského vidieka - medziľudských vzťahoch. Dievčatá z VOKy asi nevedia, kde je sever...
Presťahovala som sa na dedinu zo Sásovej pred tromi rokmi, je to fantastické. Deti nám chodia čoby do súkromnej miestnej školy a škôlky, kde je perfektný zohratý kolektív miestnych učiteliek s citlivým prístupom k deťom, ktorým učili generácie ich rodičov, strýkov..., na mlieko chodím k susedom čo majú kravu, na vajíčka k inej susede, na Veľkú noc a Vianoce nám pečie miestna cukrárka. V blízkej krčme bol v sobotu Vl. Merta a krčmár nás usadil na najlepšie miesta, tunajší starosta akceptuje všetky naše pripomienky. V maličkých obchodoch potravín sa stretávame s ochotou, jedna suseda ma zásobuje rastlinami na sadenie do záhrady, druhá kuchárskymi radami. No, menovala by som do zajtra. Proste absolútne nesúhlasím s vaším zovšeobecnením, ste úplne vedľa, príďte k nám na stáž.
A. Oslancová, Badín
