"Konečne sa teda budeme mať lepšie...," začne Vinco, len čo si v krčme spolu s bačom Ondrom a valachmi Kubkom a Maťkom k poháriku sadli.
"Od čoho sa ti len rozum pomútil? Veď si ešte triezvy," čuduje sa bača. "Akože sa môžeme mať lepšie, keď od januára za plyn a elektriku budeme toľko platiť, že keby sme na salaši drevo na kúrenie a mesiačik na svietenie nepoužívali, tak to môžeme tam hore nadobro zabaliť."
"Ale veď jeden z komunistického košiara, čo sa skoro ako oni volajú, tvrdí, že keď sa už do parlamentu dostali, presadia taký socializmus, že ten raj stiahnu z nebíčka dole na zem," bráni sa Vinco. "Vraj to bude taký mix, aj čínskeho, aj švédskeho, aj nášho minulého."
"Juj, si ty ale baran sprostý," hnevá sa bača. "To by bol taký mix ako keď aj rum, aj vodku, aj borovičku zmiešaš, aj trošku lavórovice pridáš a ešte aj pivom zapiješ. A kedy ti bolo po takom dačom lepšie, há?!"
Po takýchto logických argumentoch síce Vinco prestal dobiedzať, ale smutnú pravdu si uvedomil Kubko: "My sme tu stále len tá chudoba, ktorá sa dáva najímať na prácu za veľmi žobrácke mzdy."
"Vyjadruješ sa ako keby si aspoň šesťdesiat tisíc zarábal," nepáči sa takýto slovník bačovi. "Kašlime na veľkú politiku, tam je už po voľbách. Radšej sa sústreďme na tú malú, komunálnu, veď aj kandidáti na starostov pekne sľubujú. A u nás ich máme hneď troch."
"A keď svoje sľuby splnia, budeme sa aj my na dedine mať tak dobre ako v meste?" pýta sa s nádejou v hlase Maťko.
"Za mestom veru ešte stále zaostávame," nepoteší ho bača. "V meste totiž sľubujú až jedenásti..."
"Keby si zahrali futbal, to by som ešte chápal," ozve sa opäť Vinco. "Ale načo sľubujú jedenásti, keď všetci to isté hovoria?"
"A to zas nemáš pravdu, Vincko môj," zastane sa bača kandidátov. "Každý sľubuje niečo iné - jeden návrat strateného raja, druhý raj na zemi, tretí modré z neba..."
"Tak potom sa budeme mať predsa len lepšie," vykríkne víťazoslávne Vinco a prevráti do seba ďalšiu borovičku.
"Skôr od toľkej dobroty ošedivieme," zavráti ho bača ako Dunčo neposlušnú ovcu.
"Ako ten podpredseda Slovenského demokratického a kresťanského košiara, ktorý je vraj pre stranu pripravený aj ošedivieť?" pokúsi sa o prirovnanie Kubko.
"Skôr ako ten bývalý podpredseda toho košiara, čo má meno ako malý kňaz a tvrdí, že táto strana je jeho posledné a najmilšie dieťa," opraví ho bača.
"A prečo by mal akurát ten ošedivieť?" čuduje sa Maťko.
"Nuž preto, že aj keby hovoril pravdu a táto strana by bola naozaj jeho posledným dieťaťom, tak tých faganov už má toľko, že v dnešných časoch sa musí riadne obracať, aby ich všetkých uživil," hovorí Ondro. "Najmä ak z politiky naozaj odišiel..."
"Ale pozvánka do NATO prišla," prehodí výhybku na optimistickejšiu tému Vinco.
"Už bolo načase, veď nás pomaly ani nemá kto chrániť," zahundre si pod fúzy bača a na dôkaz svojich slov si pomôže citátom komunistickej poslankyne: "Naša armáda predstavuje vyparádenú jednotku čestnej stráže prezidenta, zvyšok možno použiť len na odstraňovanie následkov prírodných katastrof."
"Majú pravdu, bača," prikývne Maťko. "Aj minule som v meste videl ako vojaci v krčme odstraňovali jednu fľašu za druhou."
"Nože, nespoliehajme sa len na armádu," buchne po stole Ondro. "Na zdravie!"
Milan Kelemen
