Banská Bystrica - Jedným z najstarších mytologických príbehov, a to dialógom bohov s Prométeom, priblížil existenciu jubilujúcej Akadémie umení v Banskej Bystrici jej rektor Vojtech Didi. "Len nekonečná nádej a viera nás dokázali udržať v presvedčení, že existencia tejto školy má hlboké opodstatnenie, že tvorivý pedagogický proces na zošľachtení umeleckého talentu mladých ľudí je nielen možnosť ale aj nutnosť," konštatoval. Za päť rokov sa akadémia, ktorej vzniku sa pripisovalo politické pozadie, stala akceptovanou školou nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Rektor Didi nepoprel, že v prvých rokoch, ešte za čias jeho predchodcu, toto pozadie sťažovalo fungovanie školy. Vznikla však z potreby vytvoriť v regióne umeleckú vzdelávaciu inštitúciu. Ako dodal, po jeho nástupe sa vedenie fakúlt vymenilo, zavial nový vietor a ľudia dokázali urobiť všetko pre to, aby získali to najcennejšie pre nich - akreditáciu.
Akadémiu umení s tromi fakultami, a to dramatických umení, výtvarných a múzických umení navštevuje asi 350 budúcich umelcov. Fakulty výtarných umení a múzických majú akreditované študijné programy.
Ako zdôraznil dekan Fakulty múzických umení prof. Ladislav Burlas, sú alternatívou voči školám, ktoré existujú v Bratislave. Štandardne majú okolo 95 poslucháčov, každý rok prijímaju 25 nových. Študujú u nich piati zahraniční študenti, napríklad z Moldavska, Libanonu či Argentíny. Škola sa snaží vyvíjať koncertný život v stredoslovenskom regióne a dosiahla už pozoruhodné úspechy. V súvislosti s dnešnou situáciou v hudobnej kultúre dekan poznamenal, že až 85 percent hudby u nás je tzv. komerčná, ktorá "podlieza vkusu, respektíve nevkusu obecenstva", pričom jej interpreti za vystúpenia berú nehorázne sumy, ktoré solídni umelci aj u nich študujúci nepoznajú.
Na Fakulte výtvarných umení sa vzdeláva 122 poslucháčov denného štúdia. Ako konštatoval dekan prof. Stanislav Balko, ak ich spočiatku vnímali ako konkurečnú školu a prejavovali k nej aj známe osobnosti výtvarného života averziu, tak dnes sú plne akceptovanou fakultou, fandia jej, a to i v umeleckých kruhoch. Ani sám nečakal, že sa to stane za krátkych päť rokov. Ako dodal, nemôže predsa existovať monopol jednej školy, akou je Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, ktorá nedokáže saturovať požiadavky uchádzačov, navyše v dnešnej ekonomickej situácii.
Fakulta dramatických umení sa o akreditáciu ešte len uchádza, ale pre svojich absolventov získala na ukončenie štúdia výnimku ministerstva. Prvý ročník však v tomto školskom roku neotvorila. Dekan prof. Ivan Stadtrucker tvrdí, že nie sú voči Vysokej škole múzických umení v Bratislave duplicitou. Sú skôr školou, ktorá vychováva ľudí pre technicky podmienené médiá, na rozdiel od VŠMU, ktorá je typicky umelecká škola vychádzajúca z tradícií. Hoci pre fakultu je limitujúcim činiteľom technické a technologické vybavenie, vďaka vedeniu akadémie a sponzorom základné vybavenie majú, čo im umožňuje robiť programy na profesionálnej úrovni. Ich absolventi nemajú problém uplatniť sa na trhu práce, je po nich dopyt a ešte roky bude. Ovládajú prácu s kamerou či mikrofónom. Dekan pripomenul aj cenové relácie v Bratislave, ktoré sú pre študentov z východného či stredného Slovenska neprístupné. Pritom je tam mnoho talentov, ktoré by sa inak nemali šancu presadiť.
"Naša akadémia ako jediná spája to, čo vždy patrilo
k sebe. Muzika, herectvo a výtvarné umenie žili odjakživa v jednej symbióze a v súčasnosti to po vzdelanostnej stránke spája len banskobystrická akadémia," uzavrel rektor Akadémie umení V. Didi.
Erika Krčová
Foto - Ján Krošlák
