Dážďovníky nalietajú v živote toľko, že by sa osemkrát mohli vybrať na mesiac
"Na svätú Katarínu aj posledné sťahovavé vtáčiky opúšťajú domovinu," hovorievali naši predkovia. Tento zaujímavý poznatok má naozaj svoju platnosť, lebo do konca novembra obyčajne aj tie "najotužilejšie" sťahovavé vtáky opustia svoje rodiská u nás a poberú sa zimovať do južnejších, teplejších oblastí starého kontinentu. Drozdy plavé a trskotavé, ľabtušky lesné a lúčne, červienky či vrchárky strávia zimné mesiace v oblastiach okolo Stredozemného mora. Medzi poslednými tak nasledujú svojich operených "predletcov", ktorí sa odobrali od svojich hniezdisk podstatne skôr, pretože sa sťahujú až do Afriky.
Medzi ľuďmi obľúbené lastovičky či belorítky nás opustili už pred takmer tromi mesiacmi. Aj na dátum ich odletu mali naši predkovia mimoriadne výstižnú pranostiku - Panny Márie narodenie (8. september), lastovičiek rozlúčenie. Tieto teplomilné vtáčatá teraz už po namáhavom dvojmesačnom sťahovaní, kedy museli prekonať vzdialenosť vyše štyritisíc kilometrov, zaslúžene "dovolenkujú" vo svojich zimoviskách niekde v tropickej Afrike. Tam o.i. zimujú tiež bociany, dudky, včeláriky či mucháriky.
Z európskych sťahovavých operencov najďalej, až na južný cíp Afriky a na Madagaskar, odlietajú dážďovníky. Sú zvlášte aj tým, že keď v auguste opustia svoje európske hniezdiská, potom až do návratu v máji strávia celé obdobie vo vzduchu! Tieto vtáky, dokonale prispôsobené na život vo vzduchu, dokonca v povetrí aj spia a pária sa. Vo svojich tropických zimoviskách navečer vystúpajú do výšok až okolo päť kilometrov a potom spia v príjemnej polohe kĺzavého klesavého letu. Nečudo, že dážďovníky počas života nalietajú vyše päť miliónov kilometrov, čiže až osemkrát by mohli zaletieť na mesiac.
Niekoľko desiatok vtáčich druhov však zostáva aj na zimu vo svojich rodiskách. K takýmto otužilcom patria napr. sýkorky, ďatle, kôrovníky, brhlíky, stehlíky a glezgy. Vo svojich hniezdiskách počas celého roka žijú i orly skalné, jastraby lesné a krahulce, krkavce čierne, tetrovy hlucháne, tetrovy hoľniaky, jariabky lesné, jarabice poľné, bažanty... Ich úmrtnosť je však v zime, najmä u drobných vtákov, veľmi vysoká. Napr. zo sýkoriek sa životodarnej jari dočká len asi desať percent. Počas zimných mesiacov sa operence deň čo deň "od svitu do mrku" musia zháňať za poživňou, aby prežili nasledujúcu až šestnásť hodín dlhú chladnú noc.
Aj keď sa sťahovavým vtákom v teplých krajoch darí, pud zachovania rodu je silný a na sklonku zimy ich núti opustiť zimoviská a letieť nazad do svojich pravých domovov. Do svojich rodísk u nás sa začnú vracať už v priebehu marca, ale najviac ich priletí v apríli, čo platí aj pre lastovičky. Býva to obyčajne okolo Juraja (24. apríl) čo vystihuje aj ľudová pranostika Na Juraja lastovičiek návrat do rodného kraja.
Miroslav Saniga
