Banská Bystrica - Národný dom v Banskej Bystrici je srdcovou záležitosťou Banskobystričanov. Je známe, že na jeho výstavbu sa zložili práve občania, ktorí sa pred rokmi dokázali aj veľmi hlasno postaviť proti zámeru zriadiť tam kasíno. Túto budovu v rokoch 1924 až 1925 projektoval architekt Emil Belluš, akademik SAV, ako hotel s kaviarňou a divadlom. Sledoval jasne racionalisticko - funkcionalistický zámer, pričom pre mesto to bola nadčasová stavba. Starí Bystričania tam v časoch slávy Národného domu ako umeleckej kaviarne mohli často stretnúť literárneho kritika Alexandra Matušku či básnikov Jána Kostru, Andreja Plávku alebo Štefana Žáryho.
Budova však už v 90-tych rokoch potrebovala rekonštrukciu najmä hotelovej časti. Čas potvrdil, že kasíno neprospelo k rozvoju hoteliérstva v Banskej Bystrici. "Budova je v majetku mesta a jej reštauračná a hotelová časť je v prenájme. Technický stav zodpovedá veku budovy. Osem rokov však mesto prejavovalo pramalý záujem o znovuoživenie spoločenského života v prevádzkach Národného domu," konštatoval predseda podnikateľskej komisie a poslanec mestského zastupiteľstva Peter Múkera. "Nájomca má snahu oživiť kaviarenskú časť. Národný dom však potrebuje vstup veľkého investora, ktorý zrekonštruuje nielen ubytovaciu časť," pokračoval Peter Múkera.
"Starí Bystričania sa práve v Národnom dome často stretávali na kávičke a uzatvárali obchody. V nedeľu v kaviarni oddychovali celé rodiny. Samozrejme najmä podnikatelia, umelci si prišli zahrať karty, šach, prípadne zabaviť sa. Bystričania majú k Národnému domu citový vzťah a záleží im na tom, čo bude s ním ďalej," dodal P. Múkera. Národný dom chápe tak, ako jeho tvorca. "Chápem ho ako spojenie kultúry v širokom zmysle slova, kultúry stravovania a ubytovania, divadla vo všetkých jeho žánroch. Národnému domu treba vrátiť jeho ducha, a to najmä v tom, aby sa tam všetci radi vracali a využívali jeho prevádzky. Hotel treba vrátiť do celosvetovej hotelovej siete, zachovať v ňom pôvodnú funkciu s pôvodným riešením a príslušným interiérom. Musíme nájsť investora, ktorý sa bude spolu s mestom podieľať na jeho prestavbe," uzavrel predseda podnikateľskej komisie P. Múkera s tým, že s rekonštrukciou Národného domu treba spojiť i rekonštrukciu divadla, ktoré je jeho súčasťou.
Na jej nevyhnutnosť už predčasom upozornil riaditeľ Štátnej opery v B. Bystrici Rudolf Hromada. Za nevyhovujúce pritom označil hlavne hygienické podmienky pre účinkujúcich, ale zdôraznil aj potrebu vybudovania chýbajúceho skúšobného javiska a prestavbu existujúceho. Štátna opera už má vypracovaný stavebný zámer, ktorý čaká na schválenie ministerstva kultúry. S prácami na rekonštrukcii by vedenie opery po výberovom konaní chcelo začať už na budúci rok. Plánovaná prestavba počíta so zachovaním architektonického charakteru, pretože je zaradený do zoznamu historických pamiatok.
Erika Krčová
Foto - Ján Krošlák
