Nová, či lepšie povedané, staronová vláda ešte ani poriadne nezačala vládnuť, ale už nám jasne dala najavo, že od nového roka sa máme na čo "tešiť". Tešiť bez úvodzoviek nás má to, že výrazné zvyšovanie cien sa vraj po dvoch rokoch uťahovania opaskov prejaví v zlepšení finančnej situácie nás všetkých. Ešte si dobre spomíname, že presne to isté nám pred štyrmi rokmi sľubovala iná vláda pod vedením toho istého premiéra. Dnes už dobre vieme, že sľub splnila len na päťdesiat percent. A jasné je nám aj to, že prakticky do bodky splnila práve tú dvojročnú fázu svojho vládnutia, ktorá sa týkala nášho vrecka v tom negatívnom zmysle. Nechcem teraz tvrdiť, že sa to zopakuje ešte raz, aj keď mnohí z nás sú o tom iste presvedčení. Skôr by ma zaujímalo, z čoho majú ľudia uhrádzať vyššie poplatky za všetko možné, keď tak už robili niekoľkokrát (aj za vlády iného premiéra), ale zlepšenia sa napriek tomu stále nedočkali? Kde na to vziať? Nech rozmýšľam akokoľvek, nenapadá mi nič, iba ak... "Ako sa máš," ozvalo sa za mnou ma chodníku. Keď som sa otočil, namiesto niekoho známeho som však zbadal cudzieho človeka s mobilom pri uchu. Poobzeral som sa okolo seba lepšie, a takých "čo ich boleli uši" som objavil hneď niekoľko. Žeby boli všetci manažéri, ktorí musia pracovať 24 hodín denne, teda aj takto, na ulici? Asi nie. Skôr bude pravdou, že väčšina z nich telefonovala úplne zbytočne. Možno tu je jedna z posledných možností ako ešte usporiť pár korún. Dôležitejšie je však vyvinúť na občanmi zvolenú vládu tlak, aby prostriedky získané zo zvyšovania cien opäť nepremrhala kamsi "do stratena", aby z nich opäť neprofitovala len úzka skupina ľudí, ale aby sme všetci pocítili, že sme konečne čosi nasporili.
Milan Kelemen