Slovenská Ľupča - Ľupčiansky hrad v Slovenskej Ľupči kúpila horehronská spoločnosť Podbrezovské železiarne od štátu za 21 miliónov. Hrad je už zapísaný katastri nehnuteľností a kompletnú sumu už železiari riaditeľa Sotáka štátu uhradili. Túto informáciu potvrdil personálny riaditeľ železiarní Marián Zima.
Jediná prosperujúca fabrika v horehronskej hladovej doline tak po najväčšom golfovom ihrisku na Slovensku už vlastní aj stredoveký hrad. Podľa Zimu bola primárnym dôvodom kúpy hradu záchrana chátrajúcej kultúrnej pamiatky, pripustil však, že hrad zapadá aj do dlhodobej vízie železiarov o turizme na Horehroní.
Ľupčiansky hrad chcela pred niekoľkými rokmi aj obec, štát však nemal záujem hrad predať Slovenskej Ľupči za symbolickú korunu. Ďalšie projekty sa snažili predložiť rôzne neznáme eseróčky, ako napríklad Ľubietka, ale záujem o využívanie hradu mali aj herci Adamovič a Palúch.
Hrad, o ktorý sa štát dlhodobo nestaral chátral až do dnešnej podoby, keď najnižšie odhady potrebných financií na rekonštrukciu objektu hovoria o 60 miliónoch korún. Iba nutná oprava strechy tvorí jednu tretinu. Suma, za ktorú kúpili hrad Sotákovi železiari, nie je vysoká, náklady na úpravu a rekonštrukciu pamiatky však pravdepodobne presiahnu 100 miliónov korún. Ďalšie peniaze budú musieť ešte investovať do kúpy pozemkov okolo hradu, pretože tie ešte údajne nie sú vysporiadané.
Vedenie železiarní zatiaľ otvorene nehovorí o účele, na ktorý hrad kúpili. Podľa dostupných informácií však chcú údajne v starom hrade urobiť múzeum a sprístupniť ho pre verejnosť a druhú časť zrekonštruovať na niekoľko luxusných apartmánov s kompletným servisom pre hostí.
Ľudia v obci reagujú na predaj hradu rôzne, väčšina z nich však o kúpe pamiatky nevedela. Starosta Slovenskej Ľupče Peter Lakomčík predaj hradu víta, pretože prinesie z daní peniaze do obecnej pokladnice. Kastelán Peter Mosný tvrdí, že ak sa hrad obnoví bude dobre.
Posledná skutočná majiteľka hradu arcivojvodkyňa Gizela ho v 19. storočí darovala monarchii a po vzniku republiky prešlo vlastníctvo na štát. Koncom 50. rokov bývali v hrade rehoľné sestry, po revolúcii slúžil ako bohoslovecký seminár. Momentálne ho vlastnia Podbrezovské železiarne.
Daniel Vražda
Foto – Ján Krošlák
