Banská Bystrica - Pre reprezentaného trénera slovenských zjazdárov Jozefa Smekala (nar. 18. apríla 1959) bolo prvé kolo Svetového pohára v rakúskom Söldene zárove posledným v jeho doterajšej funkcii. Vo štvrtok 31. októbra, rozviazal zmluvu so Slovenským lyžiarskym zväzom a v piatok 1. novembra nastúpil ako zástupca riaditea pre šport na Osemronom športovom gymnáziu v Banskej Bystrici, kde vyhral konkurz. Jeho miesto prevezme doterajší asistent Ivan Šabo (nar. 17. marca 1965).
,,Pocity mám samozrejme zmiešané. Trochu mi je úto za odvedenou robotou vo „vekom lyžovaní“, kde som sa pohyboval vyše desa rokov. Pri mužskej reprezentácii som bol štyri roky, iže celý olympijský cyklus. Na zimnú olympiádu v Salt Lake City sme nominovali dvoch pretekárov, kde sme vzhadom na podmienky hanbu neurobili. Rajan a Heimschild boli nováikmi a 19. miesto Rajana v slalome nebolo zlé,“ povedal J. Smekal.
Napriek tomu, že zjazdové lyžovanie je individuálny šport, snažil sa vytvori z chlapcov dobré družstvo a prijíma mladých nádejných juniorov, aby konkurencia hlavne v príprave bola zachovaná. ,,Myslím, že sa mi to podarilo, mužská reprezentácia nebola roztrieštená a nikto sa nehrabal na vlastnom piesoku. Podarilo sa mi dostatone eliminova boný vplyv rodiov, o sa však nedá úplne, ale aspo nezasahovali do života tímu.“
O podmienkach a hlavne financiách v slovenskom zjazdovom lyžovaní sa už niekoko rokov hovorí ako o nedostatoných, o sa odôvoduje slabšími výsledkami, ale tie sa nedajú dosiahnu bez kvalitných podmienok. ,,Ak sa chceme priblíži k Rakúšanom, musíme da súasnej generácii dôveru a vytvori okolo nich silný realizaný tím. Nech sa zodpovednos a tiaž práce rozloží. Stalo sa nám, že na sústredenie na adovec išiel iba tréner, lebo pre asistenta neboli peniaze. Ubíja to trénera a motivácia pretekárov podvedome klesá. Vlastne všetci slovenskí lyžiari, od najmenších, sú fanatici, ktorí dokážu po uritú mieru dáva prostriedky, ale ím sú starší, tým žiadajú rodiia, aby väšiu archu prevzal zväz. Reprezentant by už mal by tak zabezpeený od štátu, aby nebol závislý od podpory rodiov. Je to dvojsená zbra. Pri konfliktoch tréner-pretekár vytiahne známu vetu, že si to platí sám. Tento argument by vygumovali zväzové financie a bola by väšia disciplína. Športovec má ma práva, ale hlavne povinnosti. Pri súasnom stave má viac práv a to nerobí dobrú atmosféru.“
(Pokraovanie na 12. strane)