"Je to už moje šieste bačovské obdobie. Medzi toľkými mladými ovečkami sa cítim ako taký starý seladón, ale ešte bojujem," vzdychne si bača Ondro v predvečer Mitra pri hodnotení tohtoročnej sezóny na salaši pod Horným grúňom ako postarší poslanec Kresťanskodemokratického košiara pred ďalším volebným obdobím.
"Už to voľáko do tej zreformovanej penzie hádam
vydržia," ozve sa z kúta koliby s fľašou v ruke Kubko. "Lebo ak nie, pri návšteve našej slovenskej nemocnice musia byť nesmierne opatrný."
"Ale choď," mávne rukou bača. "Hovoríš ako keby si trpel chorobným strachom. Odporúčam ti návštevu psychológa alebo psychiatra. Ja si dám poradiť radšej od nášho najvyššieho. Ten tvrdia, že treba hovoriť vždy pravdu a navyše vychádzajú zo skúseností nás občanov a nie vlády."
"No a čo je teda tá pravda, čo to hovoria tie naše skúsenosti?" chce vedieť aj Maťko.
"Predovšetkým to, že pri toľkej robote si nesmieš dovoliť vôbec ochorieť. Nie si štátny zamestnanec, nedostaneš nemocenskú ako normálnu výplatu, ale len pár grošíkov. Ani na pivo ti nezvýši, nieto ešte na borovičku."
"To veru nie je bohviečo," súhlasí Maťko. "No ale čo ak ma aj tak choroba prikvačí alebo dáka anakonda pri pasení oviec poštípe?"
"Nuž anakondy sa u nás báť nemusíš, iba ak by si voľakde v brazílskom pralese pásol...," hovorí bača a po nedvojzmyselnej pauze pokračuje: "Ale ak sa ťa slovenská pliaga chytí, naše skúsenosti hovoria, že do rakúskej nemocnice utekať musíš. Teda ak ti ešte para a najmä peniaze stačia."
"A prečo by nestačili, veď robíme od svitu do mrku až máme nechty na rukách do krvi zodraté," čuduje sa Vinco.
"Možno akurát to bude chyba," húta bača. "Lebo u nás to funguje tak, že čím viac od roboty zodraté nechty máš, tým menšiu výplatu dostaneš. Všimol si si jednu novú pani poslankyňu? Tá ti má nechty, že jej aj pri hlasovaní v parlamentnom košiari prekážajú. Poriadnu robotu iste nevidela, ale zarába toľko, že ani nepotrebuje vedieť, kde máme na Slovensku nemocnice."
"Lenže v politike by nemali rozhodovať nechty, ale hlava," dumá Kubko.
"Máš pravdu," prikyvuje bača. "Lenže taká hlava sa musí dostať aj k hlasovaciemu zariadeniu. Konečne sa to po rokoch opäť podarilo aj hlavám popredných predstaviteľov Komunistického košiara Slovenska. Podľa najvyššieho súdruha zviditeľňovaniu ich intelektuálnej disponovanosti doteraz bránila blokáda, s ktorou treba rátať aj počas ich pôsobenia v parlamente."
"Bača, oni zmôžu všetko. Nože odblokujú tú blbú blokádu, nech sa konečne niečo dozvieme o tej intelektuálnej indisponovanosti," žobroní Maťko.
"Chlapi moji, o veľa sme my za tých nešťastných trinásť rokov prišli," poodhalí bača veľké tajomstvo. "Ich podšéf Ondriš napríklad tvrdí, že keby sme si dali prihlášku do Európskej únie za socializmu, tak by nás tam dávno zobrali. No a teraz sa o to snažíme celé roky a stále nič."
"No niečo na tom bude," rozmýšľa nahlas Vinco. "Ekonomické podmienky sme iste spĺňali, veď mlieko za dve koruny nemali ani v Amerike. Ale čo tá nešťastná politika? Celé desaťročia sme sa hlásili k takým ako Brežnev, Lenin alebo Stalin..."
"Iní neboli zločinci? Neverím, že by Stalin spáchal to, čo sa mu pripisuje," zacituje bača jačanie ústredného tajomníka ústredného výboru a dodá čosi aj z vlastnej hlavy: "Ani ja neverím, žeby sa Stalinove slzy nedali piť. Nože, Vinco, nalej!"
Milan Kelemen
