Už tri roky externe prednáša na banskobystrickej Akadémii umenia, Fakulte dramatických umení, herectvo. V noci sadne v Prahe do rýchliku a ráno je v Banskej Bystrici. Učí blokovo, a teda na akadémiu príde na tri-štyri dni a učí od rána až do večera. Ako tvrdí, fakulta aj študenti mu vychádzajú v ústrety. Potom večer sadne na vlak a ráno je zasa v Prahe.... Jeden zo zakladateľov legendárneho Divadla Na zábradlí, ktorého diváci skôr poznajú z úloh, v ktorých stvárňuje mužov na šikmej ploche, český herec JAN PŘEUČIL (64).
Čo vás viedlo k tomu, aby ste vy, ako herecká extratrieda, prednášali a učili na "mladej" fakulte, v rámci bývalého Československa predsa len lokálneho významu?
- Keď ma pred niekoľkými rokmi oslovili kolegovia, či by som nechcel spolupracovať a vychovávať mladú slovenskú hereckú generáciu, tak som uvažoval, a potom som ponuku prijal. Išiel som do terénu, ktorý bol pre mňa nový. Vždy som obdivoval slovenské divadlo a herectvo pre jeho plnokrvnosť, hlboký a sýty záber, osobité výrazové prostriedky. To bol jeden z dôvodov, prečo som ponuku prijal. Aj keď nie je pre mňa jednoduché raz za mesiac na dva, na tri dni prísť do Banskej Bystrice, tak som si túto svoju aktivitu vo svojej hereckej profesii zamiloval a najmä ten kontakt, ktorý mám so svojimi študentami. Za tri roky ma obohatil tak, že neľutujem čas a myslím si, že aj oni obohacujú mňa. Naše kontakty sú príjemné a vzácne. Bol som veľmi rád, keď napríklad moju hereckú "partiu" prijali do Českej televízie s hereckou etudou, ktorá mala ohromnú odozvu. Veľký úspech mala i na medzinárodnom festivale v Plzni pred dvoma rokmi. Je fajn, že v B. Bystrici takáto škola existuje. Hoci sú určité problémy s akreditáciou, myslím si, že sa tieto veci vyriešia. Vychovávať mladú hereckú generáciu či už v Bratislave alebo Banskej Bystrici je dobré, lebo je to najcennejší vklad do umenia, a ten sa vracia.
Pri vzniku akadémie, respektíve i tejto fakulty sa často argumentovalo, že potreba vychovávať mladých umelcov aj v B. Bystrici nie je opodstatnená. Údajne na to postačí aj Vysoká škola múzických umení v Bratislave, navyše otázne bolo aj uplatnenie mladých umelcov....
- U nás Praha nemá monopol na štúdium herectva. V Čechách máme celý rad hereckých škôl, či už sú to školy na úrovni stredných, vysokých škôl, konzervatórií alebo súkromných škôl. V zahraničí, kde som pôsobil, vyrastá mladá herecká generácia aj mimo veľkých miest. Konkurencia je pre túto profesiu mimoriadne potrebná. Hereckú profesiu nemožno zužovať len do jedného bodu, a to, že herec sa prejavuje iba v divadle, vo filme a dabingu. Herec, a to sa ukazuje v mnohých pohľadoch, preniká do rôznych profesií. Dnes je herec verejný pracovník a je ním nielen herec, ale aj politik, manažér či obchodník.
Už ste naznačili špecifiká slovenského herectva. Aké sú tie české, a teda čím sa budú líšiť vaši absolventi od iných?
- České herectvo skôr inklinuje k civilnému vnútornému prejavu. Keď sa slovenský hlboký, sýty s ním spojí, vznikne iný, veľmi zaujímavý špecifický prejav. Som absolvent divadelnej fakulty a mojim profesorom bol priateľ Radovan Lukavský. Spolupracoval som tiež s Janom Grossmanom či Evaldom Schormom, ktorí proklamovali apelatívne divadlo provokujúce diváka. To ho nenecháva v pasivite, ale núti ho premýšľať o živote. K tomu vediem aj svojich študentov, nech všetkými prvkami, vnútorným prejavom, pohybovými atribútmi či hudobnými motivovali diváka k tomu, aby sa zamyslel nad svojou súčasnou existenciou a ľudským krásnom, lebo to je poslanie herectva. Pre mňa a mojich kolegov hranice neexistujú. Keď slovenskí herci prídu do Prahy, je to pre nás veľká udalosť a nevynechám príležitosť, aby som sa išiel na nich pozrieť. Fakt, že Praha je od Banskej Bystrice vzdialená stovky kilometrov my, českí herci alebo slovenskí, akosi vôbec nepociťujeme. Sme stále jedna rodina a radi pozdvihneme čašu červeného vína na dobrý úsmev a priateľstvo.
Erika Krčová
Foto - internet
