Banská Bystrica - "Pred rokmi som sem prišiel a zaviedli sme magisterské a doktorandské študium, ustanovili sme spoločné pracovisko univerzity a SAV, lebo som to mohol garantovať. A teraz mi niekto povie: Už máš 65 rokov, tak von!", konštatoval minulý piatok na zasadnutí akademickej obce prof. RNDr. Beloslav Riečan, DrSc. z katedry matematiky Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Náhle zasadnutie obce si vynútili chystané organizačné zmeny, týkajúce sa najmä spôsobu obsadzovania miest profesorov a docentov, ktoré vyplývajú zo zákona o vysokých školách. Vedenie Fakulty prírodných vied UMB s nimi nesúhlasí.
Ako povedal dekan fakulty Doc. RNDr. Stanislav Holec, PhD., pracovníci majú zo zmien negatívny pocit a rovnako sa im nepáči ani s tým súvisiaci príkaz rektora UMB Milana Murgaša. Piatkove zasadnutie akademickej obce malo preto rozobrať možnosti, ktoré sa im za daného stavu núkajú a vo vzťahu k vedeniu UMB pripraviť ďalší, pokiaľ možno reálny a pre ľudí, ktorých sa týka, najmenej traumatizujúci postup.
"V súvislosti s transformáciou súčasných študijných odborov na študijné programy si verejné vysoké školy utvoria do 1. januára 2003 v súlade so zákonom o vysokých školách štruktúru funkcií profesorov a docentov a ostatných vysokoškolských učiteľov. Vysokoškolskí učitelia, ktorí sú zamestnaní na verejnej vysokej škole môžu byť do novej štruktúry preradení bez výberového konania okrem funkcií profesorov a docentov. Na tieto vypíšu verejné vysoké školy výberové konania," citoval znenie príslušného paragrafu zákona o vysokých školách dekan fakulty S. Holec.
Tabuľky funkčných miest profesorov a docentov sa napĺňajú podľa štatútu UMB, a práve k nemu mal dekan Holec ako aj jeho kolegyňa z fakulty, ktorá pripravuje budúcich učiteľov, zásadné výhrady, tákajúce sa najmä nevyváženosti. Podľa štatútu študijný odbor, ktorý sa nedelí na špecializácie je dotovaný dvoma profesormi a šiestimi docentami, študijný odbor deliaci sa na špecializácie je dotovaný dvomi profesormi a na každú špecializáciu sa počíta s dvoma docentami. Študijný odbor na bakalárskom stupni je dotovaný štyrmi docentami. Podľa dekana, z toho pre ich fakultu vyplýva 44 funkčných pozícií docentov a osem pozícií profesorov.
V súčasnosti je však na Fakulte prírodných vied dvanásť profesorov (70 rokov a viac majú siedmi, 65 až 69 rokov majú dvaja, vo veku 61 až 65 rokov je jeden profesor a v kategórii 55 až 60 rokov sú dvaja). V praxi to znamená, že ak štatút fakulte napočíta o niekoľko miest docentov viac než reálne má, štyria profesori budú musieť odísť alebo ich v rámci "tabuliek" presunú. Výberové konania, ktorými musia profesori prejsť, aby mohli zostať na svojích miestach, sú však pre nich degradujúce. Ako odznelo, mnoho z nich je "ozdobou slovenskej vedy".
Ako sa vyjadril prof. Riečan toto nemá v dejinách bývalého Československa obdoby. Ešte aj pri previerkach v roku 1970 sa k nemu správali aspoň slušne. "Tu sa ukazuje vzťah k profesorom a docentom. Využili nás ako garantov pri akreditácii a teraz nás vykopnú. To nie je v súlade s tradíciou slovenskej národnej kultúry. U nás sa vždy starí ľudia vážili a cenili," dodal v emotívnom vystúpení. Jedno z riešení pre seba vidí v tom, že využije priateľské kontakty v zahraničí a bude prednášať na univerzitách vonku.
Na zasadnutí akademickej obce sa objavili aj návrhy, aby profesori a docenti neprevzali výpovede, ktoré sú podľa názoru odborov aj tak neplatné. Ďalší variant hovorí o požiadavkach na zmenu platného štatútu univerzity, či pozastavení účinnosti príkazu rektora do vyriešenia situácie.
Podľa prof. Riečana veda a vzdelanosť na Slovensku nemá zastanie, inak by sa také veci nediali. Degradáciu profesorov na Slovensku vidí v založení Spolku univerzitných profesorov, ktorý by mohol začať fungovať na banskobystrickej univerzite ako prvej, a to vo forme občianskeho združenia.
Erika Krčová
Foto - Ján Krošlák