Banská Bystrica - Vznik Integrovaného záchranného systému od tohto júla, ktorý koordinuje hasičov, zdravotníkov, políciu, leteckú záchrannú službu či banskú ako aj záchranné brigády civilnej ochrany a kontrolné chemické laboratóriá CO považuje riaditeľ Vzdelávacieho a technického ústavu civilnej ochrany v Slovenskej Ľupči Vladimír Piják za veľký prínos. Ako konštatoval minulý týždeň, jediným negatívom systému je to, že do neho neboli zaradení aj kynologickí záchranári. Je však presvedčený, že keby sa v súčasnosti tri existujúce slovenské organizácie zjednotili, mohli by byť po novelizácii tohto zákona jeho súčasťou.
Ako sme už predčasom informovali, slovenských kynologických záchranárov štát finančne nedotuje. Všetko si musia hradiť sami, pritom len očkovanie psa vyjde na tisíc korún, o strave a ďalších nákladoch ani nehovoriac. Paradoxné je tiež to, že ak by ich naša vláda vyslala na pomoc pri hľadaní nezvestných ľudí do zahraničia ešte aj za potvrdenie od veterinára by si museli zaplatiť sami. Iné krajiny ako Maďarsko či Slovinsko štát finančne podporuje.
Riaditeľ V. Piják sa dotkol aj civilnej ochrany na Slovensku vôbec. Podľa neho disponujeme dostatočným počtom plynových masiek, ktoré by v prípade akéhokoľvek ohrozenia pomohli obyvateľstvu dostať sa z ohrozených území. V tejto súvislosti dodal, že pripravovaná koncepcia civilnej ochrany sa bude zaoberať aj riešením individuálnej ochrany obyvateľstva. Je možné, že civilná ochrana v stratégii ďalšieho rozvoja dospeje aj k názoru, že individuálnu ochranu si budú ľudia zabezpečovať sami.
"Sme jediný štát v Európe a možno aj na svete, ktorý zabezpečuje individuálnu ochranu obyvateľstva bezplatne," konštatoval V. Piják. Osobne si myslí, že obyvatelia by si ochranu mali zabezpečovať sami, pretože štát na to nebude mať. Ochranné masky dnes stoja od šesť do 16 tisíc korún. Upozornil tiež, že aj zmysel použitia plynových masiek sa mení. Ak predtým boli určené na dlhodobý pobyt v priestoroch rádioaktívneho zamorenia, tak v súčasnosti ochrana slúži len na opustenie zasiahnutého priestoru.
Civilná ochrana od roku 1990 prešla radikálnymi zmenami. Do revolúcie bola pripravovaná na napadnutie zbraňami hromadného ničenia a približne každý desiaty občan v bývalom Stredoslovenskom kraji bol zaradený do systému civilnej ochrany.
"Napríklad na Banskú Bystricu v oblasti Huštáku sa predpokladal vzdušný úder so silou 40 kiloton. Biotika napríklad vedela presné cesty kadiaľ bude smerovať prieskum. Všetko bolo presne naplánované."
Po prehodnotení koncepcie sa civilná ochrana zameriava najmä na riešenie situácií a ochrany obyvateľstva v prípade mimoriadnych udalostí, nie vojenských. V tomto smere chcú zvýšiť aj psychickú prípravu zodpovedných ľudí, ako napríklad starostov obcí, pretože sa ukazuje, že najmä na najnižších stupňoch mnohokrát nie je dostatočná.
(ekč, wm)
