Ľubietová - Takmer dva mesiace po ničivej povodni je Ľubietová, malá obec neďaleko Banskej Bystrice, plná ťažkých strojov, ktoré odstraňujú následky júlového vyčíňania potoka. Aj napriek daždivému počasiu potok pretekajúci popri zničených domoch, dnes ničím nepripomína živel, ktorý na dlhé mesiace poznačil existenciu Ľubietovčanov. Všetci zhodne tvrdia - do zimy to musíme všetko stihnúť poopravovať, ale ako... Steny v poškodených domoch sú aj s odstupom času stále mokré a Ľubietovčania sa boja, že mráz dokončí to, čo nestihla zničiť voda. Steny paradoxne sušia pecami, v ktorých kúria porúbaným vlastným nábytkom.
Dôchodca, 68-ročný Juraj Kolík, ktorý pri potope takmer prišiel o život, žije so svojou manželkou už dva mesiace v jednej izbe. Jeho dom je stavenisko pozakladané zbytkom nábytku, ktorý mu po povodni ešte zostal a zatiaľ ho nemá kde dať. Izby len nedávno nechal omurovať, vyhádzal podlahy a so synmi sa pomaly snaží zničený dom dať do poriadku. Na zlomené rebrá a nohu už nemyslí. Na "strašné" popoludnie 31. júla si spomenie najmä pri pohľade na strechu, z ktorej ho lanom susedia vytiahli zo zaplaveného dvora.
"Tu sme mali drevené dosky na podlahe, museli sme ich vytrhať. Keby ste videli koľko bolo po nimi blata," bezmocne ukazuje rukami uprostred prázdnej izby.
V dvoch miestnostiach sú zatiaľ parkety ešte na zemi, ale začínajú sa odúvať. Otec so synom nahlas uvažujú o tom, že aj tie budú musieť zlikvidovať. Či pred, alebo po maľovaní celého domu, ešte nevedia.
"Nemôžme sa nikde ani pohnúť. Navyše som z tej vody dostal zápal žíl a musel som vyše tri týždne ležať v nemocnici. Nemám ako pomôcť, nedá sa mi," hovorí Juraj Kolík a s problémami nás sprevádza po dome.
V dome Kolíkovcov je ešte roboty viac ako dosť. Zostáva ešte opraviť jednu izbu, dve chodby, vymaľovať a postaviť nový plot. Priečky na hospodárskych budovách, ktoré zvalila voda, už stavať nebudú. Juraj Kolík zatiaľ za opravy zaplatil okolo 60 tisíc, jeho syn však predpokladá že to bude stáť vyše 100 tisíc korún. Koľko z toho zaplatí poisťovňa nevedia. Bloky si pre istotu poctivo odkladajú do špeciálneho zošitu.
"Človek by robil možno aj viac, keby vedel, že je to posledný raz. Oheň je zlý, ale povodeň je horšia."
Zle je na tom aj rodina Konrádovcov, ktorým voda zobrala stenu z garáže a pod balkónom. Boli všetci v práci, susedia však tvrdia, že garáž ide zbúrať. Našťastie dom nemá porušenú statiku, ale vraj chýbalo málo.
Staršia pani z domu oproti, Júlia Olerínyová, si v ten deň zobrala "pirule" na srdce a zaspala. Nohy už z postele zložila do vody. "Pozrela som sa z okna, von už bolo more. Šífkartu som nemala," prezentuje svoj smutný humor pani Júlia a dodáva, že ak by človek ešte aj plakal, bolo by to zúfalé.
Obraz domu sa opakuje tak, ako v predchádzajúcich prípadoch. Júlia Oleríniová tiež žije v jednej izbe a rodina sa jej snaží pomáhať opravovať dom. Dlážky už neexistujú a v izbách chýba nábytok. "Zachránili sme aspoň tento koberec. Dala som ho vyčistiť a tu bude ešte dobrý," ukazuje na izbu so stenami takmer do polovice mokrými. Všetky opravy si zatiaľ hradí zo svojich ušetrených peňazí. Škodu jej odhadli na vyše 60 tisíc, ale zdá sa, že bude potrebovať viac.
"Dúfam, že aspoň pec na ústredné kúrenie bude fungovať. Tá niečo vysuší. Ak nie, keď prídu mrazy, bude zle. A toto bol niekedy nábytok," ukazuje vnuk pani Olerínyovej na drevené zbytky v pivnici, ktoré boli niekedy pravdepodobne dverami zo skrine.
Starosta Ján Jančík dúfa, že Ľubietovej pomôže aspoň Európska komisia, a to najmä pri odstraňovaní škôd na kanalizácii a čističke, ale aj vo vytopenej škole, na ktorej je škoda okolo pol milióna korún. Obec už na opravy vynaložila niekoľko miliónov, ale ešte nedávno ležali nezaplatené faktúry na starostovom stole. Povodňové škody na majetku sú však približne 50 miliónov korún.
Ľubietová sa dva mesiace po povodni viditeľne zmenila. Ľubietovčania sa však stále boja. Hlavne keď je búrka...
Danaiel Vražda
Foto – Ján Krošlák
